Marx a marxizmus versus Kapitál II.

Prvú časť článku som napísal spontánnym spôsobom. Až po rozposlaní som si uvedomil, že vyhodenie Kapitálu a vedeckého komunizmu z marxizmu je tak vážne porušenie ustáleného nielen komunistického ale ¾avicového myslenia všeobecne, že to neostane bez výraznej odozvy. Nestalo sa (až na jeden súhlasný e-mail znalca marxistickej filozofie) vlastne nič.

O čom to svedčí? Pravdepodobne celé ¾avicové a teda pokrokové hnutie a spoločenské myslenie po likvidácii socializmu je v hlbokej agónii akoby to bola predzvesť celosvetového ¾udského kolapsu. O tomto stave svedčí aj stav ¾udského myslenia a konania všeobecne. Spoločné záujmy a ich realizácia od najmenšieho kolektívu (mimo ekonomických lúpežníckych bánd, politických kamaríl a rôznych zblúdilých siekt) až po OSN sú na bode mrazu. Ak aj existuje niečo čo by ¾udí úprimne spájalo tak sa to cez organizované politické spory, ekonomické zásahy štátu a masmediálnu politiku dehonestuje, rozbíja a likviduje.

Nuž čo? Musím si pomôcť sám a tak som si vybral oponenta z tých najpovolanejších.

Vážený Vladimír Iljič Lenin čo Vy hovoríte na marxizmus? „Marxismus je soustava Marxových názorù a jeho učení. Marx dále propracoval a geniálné dovršil tři hlavní ideové proudy 19. století, náležející třem nejpokročilejším zemím lidstva: klasickou némeckou filozofii, klasickou anglickou politickou ekonomii a francouzský socialismus ve spojení s francouzským revolučním učením vùbec”.

Historický máte Vážený Vladimír Iljič pravdu, ale dnes to už neplatí. Vo Vašej dobe bol marxizmus teória spadajúca do oblasti troch spoločensko vedných oborov „filozofia, politická ekonómia a politológia (vedecký komunizmus)”, teda nič čo by bolo overené praxou a teda malo charakter exaktnosti (exaktnej vednej disciplíny). Podčiarkujem všetko spadalo do oblasti spoločensko vednej a teda diskutabilnej (ideovej) a nie exaktnej. Život však túto spoločesko vednú podstatu marxizmu v praxi overil a rozdelil marxizmus na dve samostatné časti:

1. exaktnú v praxi overenú a potvrdenú objektívnu (materialistickú) časť marxizmu
2. spoločensko vednú teda naïalej diskutabilnú (idealistickú) časť

Základy rozpadu marxizmu položil sám jej zakladate¾ Karol Marx svojim materialistickým poòatím spoločnosti. Touto cestou vlastne konštatoval, že spoločnosť (spoločensko ekonomické formácie - SEF) nepodlieha nahodilému vývoju (historickým ideovým podnetom) ale rovnakým všeobecným, Heglom definovaným zákonitostiam pod¾a akých prebieha vývoj vonkajšieho sveta. S týmto odhalením Marx vstupuje do politickej ekonómie a tak zanáša do nej metodológiu základnej bunky všeobecne používanú v exaktných vedeckých disciplínách a prostredníctvom nej odha¾uje základnú bunku kapitalistickej spoločnosti (súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov), jej následky a možnosti vývoja po jej odstránení. Osobne som ich zhrnul pod bodmi 1-5 v prvej časti. Teraz sa pozriem na mnou povedané očami spolupracovníka K. Marxa.

Engels, B.: Vývoj socialismu od utopie k védé Marx, K., Engels, B.: Spisy. Svazek 19, NPL, Praha 1966, s. 245-246.

S převzetím výrobních prostředkù společností je odstranéna zbožní výroba, a tím i vláda výrobku nad výrobci. Anarchie ve společenské výrobé je nahrazena plánovitou uvédomélou organizací. Boj o individuální existenci ustává. Teprve tím se človék, v jistém smyslu, definitivné vydéluje z říše zvířat a vstupuje ze zvířecích podmínek do skutečné lidských. Okruh životních podmínek obklopujících lidi, který až dosud lidi ovládal, se teï dostává pod vládu a kontrolu lidí, kteří se poprvé stávají uvédomélými, skutečnými pány přírody, protože a tím že se stávají pány svého vlastního zespolečenšténí. Teprve pak používají lidé s plnou znalostí véci, a tedy ovládají zákony svého vlastního společenského konání, které až dosud stály proti nim jako cizí přírodní zákony, jež je ovládaly. Vlastní zespolečenšténí lidí, které dosud stálo proti nim, jako by jim je příroda a déjiny vnutily, se teï stává jejich svobodným činem. Objektivní cizí mocnosti, které až dosud ovládaly déjiny, se dostávají pod kontrolu lidí samých. Teprve pak budou lidé délat své déjiny s plným védomím sami, teprve pak budou mít společenské příčiny, které uvedli do pohybu, převážné a ve stále rostoucí míře i účinky, které chtéli. Je to skok lidstva z říše nutnosti do říše svobody.

Považujem za nutné zopakovať pod exaktnú časť marxizmu možno zaradiť len materialistické chápanie vývoja spoločnosti a myšlienky uvedené v 5-tic bodoch z politickej ekonómie. Všetko ostatné čo Marx napísal zostáva v oblasti spoločensko vednej a teda diskutabilnej (idealistickej). Tým je jednoznačne definovaná aj podstata socializmu– spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov a nič viac (teda nič, čo sa dialo za socializmu v politickej nadstavbe)!!! V politickej ekonómii vrátané Kapitálu nevzniklo naviac nič čo by malo exaktný charakter nuž a o politickej nadstavbe ani nehovoriac. Táto vždycky mala a zostal jej aj naïalej ideologický (systémovo sieťový, idealistický) charakter.

Lenin, V. I.: Stát a revoluce Sebrané spisy. Svazek 33, Svoboda, Praha 1987

(126-127) Řili: v první fázi komunistické společnosti (které se obvykle říká socialismus) není ješté "buržoazní právo" překonáno úplné, nýbrž jen částečné, jen úmérné již dosažené ekonomické přeméné, tj. jen ve vztahu k výrobním prostředkùm. "Buržoazní právo" je prohlašuje za soukromé vlastnictví jednotlivcù. Socialismus je přeméòuje ve společné vlastnictví. V tom - a jenom v tom - přestává "buržoazní právo" platit.

(127-131) Ekonomickým základem úplného odumření státu je tak vysoký stupeò vývoje komunismu, kdy postupné zanikne protiklad mezi duševní a fyzickou prací, čili zmizí jeden z nejdùležitéjších zdrojù dnešní společenské nerovnosti, který však rozhodné nemùže být odstranén naráz, pouhým převedením výrobních prostředkù do společenského vlastnictví, pouhým vyvlastnéním kapitalistù.

Toto vyvlastnéní umožní nevídaný rozvoj produktivních sil. A vidíme-li, jak kapitalismus už dnes neuvéřitelné zdržuje tento vývoj a jak by se v lecčem mohlo pokročit kupředu na základé už dosažené dnešní techniky, jsme oprávnéni s plným přesvédčením tvrdit, že vyvlastnéní kapitalistù nevyhnutelné povede k nebývalému rozvoji produktivních sil lidské společnosti. Ale jak rychle bude tento rozvoj postupovat, jak rychle dospéje k překonání délby práce, k odstranéní protikladu mezi duševní a fyzickou prací, k tomu, aby se práce stala "první životní potřebou", to nevíme a védét nemùžeme.

A proto jsme oprávnéni mluvit pouze o nevyhnutelném odumírání státu, a přitom musíme zdùraznit, že to bude proces dlouhodobý, závislý na tom, jak rychle se bude vyvíjet vyšší fáze komunismu, a nechat úplné otevřenou otázku lhùt nebo konkrétních forem odumírání, protože k jejímu řešení neexistují žádné podklady.

Zvlášť by som chcel upozorniť na „nechat úplné otevřenou otázku lhùt nebo konkrétních forem odumírání”, pretože touto myšlienkou Lenin dáva priestor na evolučné i revolučné myslenie bez špekulatívneho h¾adania jeho obsahu a množstva nako¾ko na to niet „podkladov”! Skutočne toto je materialistický, akýchko¾vek ilúzii zbavený poh¾ad na možný budúci vývoj. V akom rozpore s tým sme žili a mysleli v socializme. Znovu musím zopakovať svoju myšlienku z roku 1979 keï som na štátniciach z politickej ekonómie prehlásil „politická ekonómia socializmu je kniha rozprávok o socializme a nie veda” a to preto, že je nutné socializmus materialistický zhodnotiť!!! Takto začínam vlastne reakciu na jedinú pripomienku zo spomínaného e-mailu (Rád bych ovšem upozornil na fakt, že tvrzení v bodu 4. popírá logiku Marxova historického materialismu) a zároveò otváram problematiku možného budúceho vývoja spoločnosti. Mòa netrápi to čo si myslí Marx, mòa trápi to čo si myslí súčasná spoločnosť o socializme.

Spoločnosť sa správa jednoznačne materialistický nie v tom, že zhrabuje hmotné statky ale v tom, že dôsledne dodržiava zákonitosti platné pre materiálny (exaktný) svet (o tom je materializmus - marxizmus). Toto však znamená, že pred touto spoločnosťou tak ako v prírode existuje len kladný (vpred) alebo záporný (vzad) pohyb. Tretia cesta je len ilúzia a exaktný nezmysel. Nuž a na ceste vpred je len socializmus – spoločenské vlastníctvo a nič iné možné nie je!!! Samozrejme socializmus by bolo možné preskočiť tak ako mnohé oblasti Ruska vhupli rovno z občiny (rodového zriadenia) do socializmu alebo USA z otroctva do kapitalistickej spoločnosti ale takýto variant je možný len ak už niekto celú takúto cestu teoretický i praktický prekonal a odovzdal z nej svoje skúsenosti. Nuž a to sa nestalo a tým, že socializmus sa politický dehonestuje ¾udstvo sa bráni teoretickému i praktickému pohybu vpred!!!

V prírode neexistuje žiadne stop, existuje len večný pohyb vpred alebo vzad a tak sa pozrime čo čaká ¾udstvo ak sa nepohne vpred.

Spoločenská energia, ktorá sa nespotrebováva na pohyb vpred, sa v spoločnosti kumuluje a nakoniec exploduje nuž a tak zničí všetko čo ¾udstvo dosiahlo (toto je postup v materiálnom svete bežný a niet príčin mu neveriť, stupòovanie celosvetového napätia to len potvrdzuje).

Samozrejme trocha vysvetlenia nezaškodí. Teraz sa mi hodia hore uvedené Engelsové myšlienky. Spoločnosť (obrazne) sa dnes nachádza na rozhraní zvieracej a ¾udskej ríše. Kapitalizmus je historický mutant (socializmus je ním tiež avšak začína v òom prevažovať myslenie nad živelnosťou), teda už to nie je zviera správajúce sa pod¾a prírodných zákonitosti ale ešte ani mysliaci, rozumne sa správajúci človek a v tom je nebezpečenstvo kapitalizmu pre ¾udstvo a túto planétu ako celok!

Zviera v prírode v súlade s prírodnými zákonitosťami sa správa racionálne a ničí len to čo potrebuje nevyhnutne pre svoj život. Kapitalizmus ktorý stojí nad človekom núti človeka ničiť viac ako spoločnosť potrebuje pre rozumný život. Núti ¾udí aby sa vzájomne zabíjali bez toho aby mali z toho úžitok, limituje výrobu potravín, vyrába z nich naftu a likviduje úrodnú pôdu keï polovica ¾udstva hladuje, hàstka ¾udí spotrebováva obrovské množstva energie na zábavu zatia¾ čo nad hlavami sa nám čoraz viac otvára ozónová diera a planéta sa otep¾uje. Ak sa dobre pamätám tak Elvis Presley sa vystatoval tým, že nasadol do osobného lietadla a preletel x.. km aby si mohol zajesť kvalitný hamburger. Spotreboval obrovské množstvo energie aby si mohol vlastnú doplniť o energiu z dvoch či troch hamburgerov. Toto nie je rarita ale ukážka kapitalistického myslenia a konania ktoré dnes dosahuje spoločenský monopol. Apelácia a politické šaškovanie tento vývoj nie sú v stave zastaviť, naopak politická nadstavba kapitalizmu ako jeho poslušný otrok humanistické myšlienky hlúpo zneužíva na prehåbenie tohoto vývoja.

Utopistický myslitelia si mysleli, že po likvidácii socialistického tábora poklesne celosvetové napätie. Bola to bohapustá utópia a politický podvod ktorého cie¾om bol pravý opak. Napätie vo svete neprodukovala existencia dvoch protikladných ekonomických formácii ale stále rastúci celosvetový antagonizmus (prehlbujúca sa priepasť medzi chudobným a bohatým svetom). Existencia socializmu bola skôr katalyzátorom rastu tejto priepasti ako iniciátorom. Ak antagonizmus ako ukazovate¾ napätia tohoto sveta predstavoval v roku 1900 číslo (HDP na obyv. najbohatšieho štátu sveta delené najchudobnejšieho) 10, v roku 1992 číslo 72, tak v roku 2003 dosiahol číslo 583. Je namieste si položiť otázku, čo chce kapitalizmus a jeho otroci týmto vývojom dosiahnuť? Odpoveï je jednoduchá NIŘ! pretože kapitalizmus nemyslí, kapitalizmus koná a núti konať svojich otrokov (¾udí) a svoju politickú nadstavbu ako každý mutant (polodebil a polointeligent). Řo možno teda od kapitalizmu očakávať? Antagonizmus tohto sveta ekonomický i ekologický bude kapitalizmus rozvíjať čoraz rýchlejšie až sa nakoniec spoločnosť (náš svet) pod svojím vnútorným tlakom zrúti sama do seba a to vojenský ekologický alebo ináč, nuž a po ¾udstve ostane len ve¾ká čierna diera! Toto je prognóza ak spoločenská energia sa nebude používať na pohyb vpred ale akumulovať pod kepienkom zachovania v materiálnom svete, kam celosvetová spoločnosť patrí, nemožného status quo.

Nuž Vážený páni politici, akademici a novinári porozmýš¾ajte o tom komu slúžite a či je to v súlade s Vaším ¾udským svedomím. Porozmýš¾ajte či Vás teší ten Judášsky groš ktorým Vás kapitalizmus platí a spoločenský oceòuje za to, že zrádzate človeka a jeho ideály o spravodlivosti a snahe o slušný život na tejto zemi.

Že som odišiel od témy? Nie je to stále o tom čo je vedecké (¾udské) a čo nie, ktorú tému vyprovokoval Marx tým, že nedokončil Kapitál na protest proti jeho exaktnej nevedeckosti.

V Michalovciach 7. mája 2008, Andrej Sablič

PS: V článku som uviedol pre mòa dosť neobvyklé dlhé citáty klasikov. Musím prehlásiť, že sa s nimi stotožòujem len v tom ak sa to vzťahuje k obsahu tohto článku. Vo vzťahu k iným témam ich považujem za diskutabilné – otvorené!