
PRAHA. Jiří Dienstbier, prvý ponovembrový ¹éf československej diplomacie, neverí, ž¾e okupácia ŘSSR 21. augusta 1968 nebola ani tak snahou o potlačenie Pra¾žskej jari ako skôr prípravou Sovietskeho zväzu na tretiu svetovú vojnu a reakciou Moskvy na dlhodobo odmietavý postoj československých komunistov k po¾žiadavke ZSSR, aby sa v ŘSSR usídlilo niekoµko sovietskych divízií.
Ale kde¾že, mohli to dohodnú»ť a (armádu) sem mohli umiestni»ť, navy¹e to bolo u¾ž v tej dobe celkom zbytočné - sily Západu a Východu boli vyrovnané. To ja považ¾ujem za nezmysel. Zo strategického hµadiska to nemalo ¾žiaden veµký význam," reagoval Dienstbier v rozhovore pre TASR na ¹pekulácie, ktoré tento mesiac v Řesku prezentoval historik Jiří Hoppe z ústavu dejín Akadémie vied ŘR a Vének ©ilhan, jeden z protagonistov Pra¾žskej jari, ktorý po internovaní Alexandra Dubčeka v Moskve ¹éfa československých komunistov v ŘSSR dočasne zastupoval.
Podµa dnes u¾ž 81-ročného ©ilhana rozkaz na vypracovanie plánu invázie vojsk Var¹avskej zmluvy do ŘSSR je datovaný už¾ 12. februára 1968. Bývalý politik Praž¾skej jari tvrdí, ž¾e Sovieti chceli získa»ť súhlas ŘSSR s umiestnením niekoµkých svojich divízií u¾ž za éry prezidenta Antonína Novotného. Ten to v¹ak odmietal s tým, ž¾e občania by to nepochopili.
©ilhanovu tézu, ž¾e okupácia ŘSSR v auguste 1968 súvisela s prípravami ZSSR na tretiu svetovú vojnu, podporuje aj historik Jiří Hoppe. Podµa jeho názoru v plánoch sovietskej generality bolo umiestniť» v ŘSSR vojenské jednotky nielen s konvenčnými zbraòami, ale aj jadrové zbrane.
Naopak Jiří Dienstbier, ktorý v roku 1968 pracoval v Řeskoslovenskom rozhlase, neskôr bol perzekvovaný a podporil Chartu 77, pova¾žuje za skutočný dôvod okupácie ŘSSR obavy Moskvy a zvy¹ku socialistického bloku, ž¾e µudských práv a občianskych slobôd, ktoré sa už¾ v ŘSSR nedali vnútornými silami obmedzi»ť, sa začnú dož¾adova»ť aj občania ïal¹ích sovietskych satelitov, najmä Poµska a NDR.
Tanky Sovietov a ïal¹ích bývalých spojencov v ŘSSR priniesli do µavicových intelektuálnych kruhov na Západe vytriezvenie.
Napokon, malo to obrovský vplyv aj v zahraničí: tak na Západe, kde po potlačení Pra¾žskej jari to bola posledná strata ilúzií inteligencie o Sovietskom zväze, a napokon aj v samotnom Sovietskom zväze, kde sa po prvý raz od 30. rokov začala otvorená debata aj vo vnútri komunistickej strany Sovietskeho zväzu, čo napokon viedlo a¾ž k (Michailovi) Gorbačovovi a k pádu re¾žimu aj v Moskve. A ako mi to Gorbačov v septembri 1991 povedal, keï som bol u neho v Kremli: mysleli sme si, ž¾e potlačujeme, hrdúsime Pra¾žskú jar, ale hrdúsili sme sami seba," vysvetlil bývalý ¹éf československej diplomacie.
Pra¾žská jar sa okupáciou a potlačením protestov v auguste 1969 síce de facto skončila, ale Dienstbier je presvedčený, ž¾e symbolicky pokračovala. Keï sa u¾ž raz niečo stane, tak to niekde zostane. To sa prejavilo v celom tom odpore Charty, potom v 80. rokoch, a nielen u nás," zdôraznil.
Bývalý disident a bývalý vrcholný politik, ktorý sa teraz pokú¹a o zvolenie do Senátu, je presvedčený o tom, ž¾e v auguste 1968 v ŘSSR existovala občianska spoločnos»ť. Mám rados»ť, ¾že sa to skončilo. Ale mám najmä rados»ť z toho 1968. roku, pretož¾e to bolo obrovské vzopretie sa občianskej spoločnosti. Občianska spoločnos»ť určovala témy politického vývoja a takmer vyhrala, pretož¾e vnútorné sily u¾ž to nemohli zastavi»ť," dodal.
SME, 18. 8. 2008