Projev dr. Gustáva Husáka 28. srpna 1968

Pracovne predsednictvo zjazdu ma poverilo, aby som vyslovíl názor predsedníctva i môj osobný na niektoré otázky. Mimoriadna doba, ako je táto, sa prejavuje i v tom, ž¾e nemáme pre zjazd rozpracovanú analýzu ná¹ho vývoja, nemáme rozpracovanú situačnú správu, ktorú by sme mohli delegátom da»ť, a ani zjazdový referát nemáme nielen napísaný, ale ani do v¹etkych detailov formulovaný.

Ked som v týchto dòoch o veciach rozmy¹µal, ked som včera počúval súdruhov tu na zjazde a konečne v tých dòoch čo sme v Moskve rokovali, ale najmä medzi sebou rozprávali a hµadali spoločné rie¹enie, prichádzali mi velmi často na myseµ dni spred 24 rokov, posledné dni pred začatím Slovenského národného povstania, ktoré si zhodou okolnosti budeme zajtra pripomína»ť.

V histórii sa spomína, ž¾e i¹lo o jednomyselny nástup v¹etkých progresívnych síl vedených komunistickou stranou. V zásade je to správne. Ale pred takým osudovým rozhodnutím, aké musela prija»ť na¹a strana a v¹etky ostatné zlo¾žky pred 24 rokmi, bolo i mnoho váhania, rozmý¹µania i kolísania, ako ani inak nemóž¾e by»ť, keï sa rozhoduje o osudových zále¾žitostiach jedného národa a miliónov jeho obyvateµstva. Tak je to i dnes. V¹etky na¹e úvahy, pochybnosti i rozdielne a rozporné stanoviská sú ceµkom pochopitelné. Treba v¹ak ráta»ť s jednou vecou, ž¾e po v¹etkých rozdielnych stanoviskách a diskusiách musíme prísť» k pevnému záveru. Musíme prís»ť k takému záveru, ktorý považ¾ujeme za správny, logický, jedine mož¾ný, a potom za ním pevne ís»ť. Z ïaµ¹ieho kolísania by boli len obrovské straty pre stranu a pre na¹e národy.

V dejinách národov sú také velké chvíle, ked veµké my¹lienky, my¹lienky slobody, µudskosti, spravodlivosti obrodzujú µudí, vyná¹ajú na povrch v ich vlastnom myslení a konaní to lep¹ie, to u¹lachtilej¹ie. A sú aj chvíle utrpenia, bolesti jednotlivca i celého národa, ktoré vyná¹ajú napovrch tie isté pocity µudskej solidarity, blízkosti, sebaobetovania, slovom, sú také velké obrodné obdobia, ktoré zlep¹ujú µudí, zlep¹ujú hnutia, zlep¹ujú národy. Toto v¹etko si uvedomujeme. A to, čo je v µudoch, čo je v ich hlavách, o čom medzi sebou hovoria, čo podlieha veµkým emóciám, u¹Iachtilym emóciám, to neslobodno, samozrejme, ignorova»ť. Napriek tomu v¹ak pova¾žujem za svoju povinnos»ť apelova»ť na zdravy rozum a budem sa sna¾ži»ť zaujíma»ť stanovisko k problémom z tohto hµadiska.

Sú dnes pochybnosti, či nezrádzame alebo nezradíme cestu, na ktorú sme sa dali v januári tohto roku, či sa nerútime nejako do pätdesiatych rokov, do nejakych kultov a represálií, či sa nechystáme na krok sp仝 vo vývoji na¹ej strany, na¹ich národov. To, čo sa u nás dialo od januára, bolo v ¹ir¹om slova zmysle revoltou proti v¹etkým tým deformáciám, prechmatom, proti v¹etkému, čo v µudoch, v ich svedomí a rozume naráž¾alo na nepochopenie alebo aj odpor. I¹lo o očistenie my¹lienky socializmu, komunizmu, marxizmu. I¹io o to, ako túto my¹lienku v na¹ich podmienkach realizova»ť, vytvoriť» slobodnej¹iu situáciu pre ¾život na¹ich µudí a získava»ť pre tieto my¹lienky ¹iroké vrstvy na¹ich národov. Hµadali sme za tých osem mesiacov, ako tieto my¹lienky realizovať». Tých osem mesiacov vo vývoji na¹ej strany a na¹ich národov je veµké a svetlé obdobie. Chcem poveda»ť, ¾že v¹etci súdruhovia, najmä vedúci na¹i súdruhovia, s ktorými som v Moskve posledné dni rokoval, boli jednoznační v tom, ž¾e sa nevzdávame ničoho z tohto veµkého zápasu o novú náplò socialistickej demokracie a ž¾e len za tejto podmienky hµadáme východisko z tera¹ej situácie. Ved aj my¹lienky sú stelesòované µuïmi a tí µudia, ktorí sa vrátili na svoje miesto v strane a ¹táte, v ničom zo svojich zásadných my¹lienok neupustili. Idú s odhodlaním, postupne - ako to situácia dovolí - realizovať» tieto my¹lienky, domý¹µa»ť ich, presadzova»ť ich v na¹ej spoločnosti a získava»ť pre ne masy µudí. V¹etko to pozitívne, čo bolo v uplynulych mesiacoch, čo sa od januárového pléna tohto roku cez ostatné pléna ÚV KSŘS a ná¹ akčný program k nám, do na¹ej verejnosti, do na¹ich rozumov dostalo, to v¹etko chceme uchova»ť, chceme to prehlbovať» a chceme to znovu do na¹ej spoločnosti presadzova»ť.

Pravda, neboli v uplynulých mesiacoch v na¹ej práci len svetlá. Boli i tiene, tak ako to býva, ked sa hµadajú nové cesty. Boli i nedostatky, hovorili sme často o nich na na¹ich straníckych schôdzach, hovorilo sa o nich v tlači, hovorilo o nich i májové plénum ÚV KSŘS. Musíme vidie»ť i túto druhú stránku. Z tragických udalostí poslednych dní treba vyvodi»ť velmi rozumné závery. Skúsenosti, ktoré sme získali, nás nútia pozrie»ť sa dobre na na¹e minulé mesiace, vidie»ť všetko pozitívne, ale vidie»ť i na¹e tiene, na¹e nedôslednosti, vidie»ť i nedostatky a poučiť» sa z nich. Jeden z týchto nedostatkov bol v tom, ž¾e demokratizačny proces otvoril u nás priestor pre verejnú činnos»ť nielen komunistom, nielen µuïom podporujúcim socialistickú my¹lienku, ale otvoril priestor aj antisocialistickým silám, otvoril priestor i µuïom, ktorí s komunizmom nikdy nezrástli, ktorí stáli na opačnej pozícii. A my sme nena¹li dos»ť politických prostriedkov na zápas s týmito silami, či to u¾ž boli rôzne kluby - K 231, KAN alebo aj rôzne iné prejavy, či u¾ž i¹lo o pokusy najmä v českých krajoch o obnovenie sociálnodemokratickej strany atï. Medzi sebou sme so súdruhom Dubčekom - a v¹etci ostatní - veµmi otvorene hovorili, ¾e musíme vyvodiť» poučenia i z tychto skúseností. Tieto na¹e slabiny, na¹e nedôslednosti, ku ktorým zaujalo stanovisko májové plénum ÚV KSŘS, teda tieto na¹e nedostatky boli predmetom kritiky komunistických a robotníckych strán niektorych socialistickych ¹tátov. Aké stanovisko sme k tomu zaujímali, je známe. Nás kritizovali, ž¾e si nevieme tu a tam veci udrž¾a»ť, ž¾e dovolíme ¹pini»ť stranu, komunizmus, marxizmus, spojenecké ¹táty atï. Mali sme na to na¹e chápanie, na¹e vysvetlenie, hovorili sme: pripravujeme zjazd, utvoríme nové orgány, utvoríme politické predpoklady pre zápas so skutočnymi antisocialistickymi silami. V tejto otázke sme, ¾iaµ, nena¹li pochopenie. V ¹tádiu diskusií v Řiernej, v Bratislave, i predtym aj potom sme nena¹li zhodný jazyk. Vojská piatich socialistickych ¹tátov vstúpili na na¹e územie. Treba poveda»ť, ¾e vedúce orgány na¹ej strany a ná¹ho ¹tátu ne¾žiadali o tento vstup, nepozvali ich vojská na na¹e územie. Pri¹lo k tragickému nedorozumeniu, tragickému nepochopeniu.

V tejto súvislosti sa nadhadzuje otázka, kto vojská pozval. Predsedníctvo ÚV KSŘS v tú noc, ked pri¹lo k udalostiam, dalo vyhlásenie, ž¾e ani prezident, ani vláda, ani vedenie strany pozvanie neurobili. Otázka, kto vojská pozval, nie je dodiskutovaná, nie je vyrieáená. Mená neboli nikde uverejnené. Ked sme o tejto otázke hovorili, či v Bratislave, či v Prahe, alebo v Moskve s na¹imi vedúcimi súdruhmi, ka¾ždý z členov vedenia KSŘS i KSS sa bez vynímky čestnym slovom zaručoval, ž¾e takýto krok neurobil a ž¾e o òom nevedel. Rôzne indície, ktoré tu sú, nie sú fakty, nie sú veci do¹etrené a ja nepoznám dnes ani jednu jedinú vedúcu osobu českého či slovenského politického ¾života, o ktorej by sa dalo bezpečne poveda»ť, ¾že takýto krok urobila.

Dostali sme sa bez na¹ej viny do polož¾enia, ž¾e územie československého ¹tátu obsadili armády piatich spriatelenych ¹tátov. Nemusím tu rozvádzat, ako na to reagovala na¹a strana, na¹e obyvateµstvo. V ka¾ždej situácií, do ktorej sa dostane národ, treba, aby jeho politické vedenie rozmý¹µalo veµmi triezvo, aby zva¾ovalo v¹etky ťakty, ako sa z tejto situácia dostaneme. Videli sme iba dve mo¾né cesty. Vies»ť odpor? Vedenie na¹ej strany a vedenie ná¹ho ¹tátu hned spočiatku rozhodlo, ž¾e ozbrojeny odpor nie sme schopní robi»ť, ž¾e ho nebudeme robiť» a dalo príkaz armáde i v¹etkým ostatným ozbrojenym zlo¾žkám, aby v tomto zmysle postupovali. V¹etci statoční µudia z vedenia strany hµadali druhú cestu, cestu politického rie¹enia, cestu politickej dohody, ktorá by nás vyviedla z týchto ťažkých dní a ťažkej situácie, ktorá by nám vrátila plnú slobodu a suverenitu ¹tátu a ktorá by nám umo¾žnila na čele s progresívnym vedením uskutočòovať» na¹e vlastné ideály. Viem, ž¾e dnes sa prijímajú takéto riešenia s istými pocitmi depresie, s rozpakmi. Nechcem dohody z Moskvy vydáva»ť za svetodejinné víť»azstvo. Dnes v¹ade i na Západe mnohí µudia hovoria, ¾že návrat vedúcich činiteµov strany a ¹tátu do ích funkcií, obnovenie práce legálnych orgánov nie je malá vec. Netreba si medzi nami robi»ť ilúzie: čo iného bolo mož¾né dosiahnu»ť? Kto z nás sa domnieva, ž¾e stačí viac hovori»ť, viac kriča»ť a ¾že za deò, za hodinu v¹etky vojská od nás odídu? Kto čakal, ¾že sa mô¾že táto situácia vyrie¹i» za 24 hodín? Nie je to naivita? Nie je to absolútne nerealistické rozmy¹µanie?

O ktoré základné otázky i¹lo? I¹lo o návrat µudí, ktorých z ná¹ho územia odviezli. Vrátili sa? Vrátili sa v¹etci bez vynímky do svojich funkcií.

I¹lo o obnovenie legálnych orgánov, ktoré si na¹a strana a ná¹ ¹tát utvorili. Obnovili sa tieto orgány? Pôsobia? Pôsobi dnes prezident? Pôsobí vláda na čele s Řerníkom, vedenie strany na čele s Dubčekom a v¹etky ostatné orgány? Pôsobia.

I¹lo o odchod vojsk piatich socialistickych štátov z ná¹ho územia. Jasná dohoda hovorí, ž¾e tieto vojská majú odís»ť postupne, ako sa bude situácia konsolidova»ť. Kto čakal niečo iné? Neide o ročné zále¾žitosti, ide o relatívne krátke obdobie v súvislosti s normalizáciou u nás. Som presvedčený, ¾že pri múdrom postupe komunistov a ostatných statočných µudí na¹ich národov bude i táto otázka rie¹ená.

I¹lo o obnovenie na¹ej suverenity. Ked hovorím, ž¾e budú fungova»ť na¹e legálne orgány, ¾že postupne odídu vojská z ná¹ho územia, je to obnova na¹ej národnej a ¹tátnej suverenity, bude to obnova na¹ej národnej a ¹tátnej suverenity a bolo nám jasne povedané, ž¾e tie¾ž bude re¹pektovaná.

A ¾že to nie je v¹etko u¾ž dnes, u¾ž v túto chvílu? Uva¾žujme reálne, triezvo! Perspektíva niekoµkých mesiacov je predsa veµmi reálna perspektíva.

Ide o obnovu normálneho ¾života u nás. Prekᾞky, ktoré tu dnes e¹te sú, budú postupným odchodom vojsk zo dòa na deò men¹ie. Vytvára sa nám a doslova kaž¾dým dòom sa nám bude roztvára»ť priestor pre obnovu hospodárstva, výroby, dopravy, zásobovania a politického ž¾ivota.

Kde sú tie stra¹né zrady, ako to dnes niekto hovorí? Kde sú tie stra¹né kompromisy?

Viem, ž¾e situácia nie je µahká a nebude µahká pár mesiacov. Po takom zásahu, po takej tragédii sa to zo dòa na deò zmeniť» nedá. Keï sme hovorili o Slovenskom národnom povstaní, dovolte spomenú»ť: čo pri¹lo po tých dvoch mesiacoch vypätia, úžasného vypätia, nad¹enia, obetavosti? Pri¹li dlhé mesiace stra¹ného utrpenia, vra¾ždy, pálenie dedín atï. Viedla nás jedna my¹lienka, ž¾e napriek týmto obetiam budeme slobodne žiť v tomto ¹táte. Dnes sa od nás ¾žiada: rozumne, triezvo, pokojne zača»ť veci spravova»ť vo fabrike, v dedine, v okrese, na Slovensku, v celom ¹táte. Ked sme v Moskve medzi sebou hovorili, prichádzali na µudí i ťažké depresie. Pravda, je radostné pracova»ť v dobe, ked človek môž¾e hovoriť» µuïom pekné veci, ked ich mô¾že realizova»ť v záujme zlep¹enia ich materiálneho alebo du¹evného, politického ž¾ivota, keï mô¾že k µuïom pristupova»ť radostne, keï môž¾e prichádza»ť s dobrou zprávou. Hovorili sme aj, ž¾e je velmi ť»a¾žká robota, keï musí ž¾iada»ť aj disciplínu, aj obete, aj isté sebazaprenie, aj cez slzy, je to ť»a¾žké. Nejeden človek by chcel od veci utiecť» a poveda»ť, nie ja toto nemôž¾em, ja na to nemám náturu, ja sa cez to neprenesiem atï. My sme povedali: kto v takejto chvíli ť»až¾kého polož¾enia národov i strany chce odís»ť, je obyčajný dezertér. (Potlesk.) ¥ahko je robiť» vtedy, keï µudia tliaskajú. Keï im môž¾em hovori»ť: dolu s Novotným, a teraz si zavedieme slobodu, ž¾iadne kriminály a rehabilitáciu atï. a µudia tlieskajú atï. ¥ah¹ie sa vtedy robí, kaž¾dý z nás to pozná. Keï v¹ak musím hovoriť: tro¹ku si drž¾ vá¹ne, rozmý¹µaj triezvo, nedaj sa vyprovokova»ť tým, ž¾e tu stoja zbrane, ž¾e budú stờ mesiac, mož¾no dva. Rob túto prácu pre národ, upokojuj µudí, vysvetluj im, keï majú dušu rozboµavenú, ¾že sa musia tak a tak díva», »a¾žko sa robí, »ťaž¾ko sa získava dôvera, ale my sme komunistická strana, ktorá pre¹la voµajakými skúsenosť»ami, ktorá chce politicky pracova»ť nielen vtedy, keï sa med líž¾e.

Pre¾žili sme obdobia, keï sa ve¾mi ť»a¾žko pracovalo a keï statoční vydrž¾ali. Nech odpadne, čo je kolísavé, nech odpadne, čo je oportunistické, ale nech v tej strane zostane, čo je pevné, čo je charakterné, čo chce za tento národ zápasiť». (Potliesk.)

Tieto rozdielne pohµady sa odrazili i na tomto na¹em zjazde. Zjazd sa začal, povedal by som, za pololegálnych podmienok, v zápase o podporu rokovaní, ktoré viedol s. Svoboda a ostatní, o nápravu vecí atï. To sa prejavilo i v zjazdových rokovaniach. Vyjadrovali ste mienku komunistov, mienku tohto národa. Včera večer sa vám azda zdalo, ¾že sa vec voµajako zvrtla, ž¾e je tu rozdiel. V čom je rozdiel? V tom, ž¾e uzavretím rokovaní v Moskve, dohodou, návratom v¹etkých vedúcich číniteµov nastala kvalitatívne nová situácia. Dubček je tu, Svoboda je tu, Řerník je tu, Smrkovský je tu, vrátili sme sa v¹etci. Hovoril som u¾ž, čo sa dohodlo. Nastala kvalitatívne nová situácia i v rokovaní zjazdu. Do včera rána ste rokovali, rozmý¹µali a dívali sa na veci a rozhodovali v jednej polohe, a odvtedy, čo sú vám známe nové fakty, je nová situácia. Ide o to, aby sme dnes rozmý¹µali z hµadiska týchto nových faktov, z hµadiska perspektívy, ktorú vedenie strany a ¹tátu dáva. Musíme vnies»ť stabilitu do ná¹ho politického a straníckeho ¾života. Musíme ju vná¹a»ť postupne do celého ¹tátneho ž¾ivota. Z tohto »ťaž¾kého provizória sa musíme dosta»ť do normality orgánov i v rozhodovaniach. Lebo inak, bez pevného kurzu, bez pevného vedenia, bez pevného rozhodovania by sme sa zo situácie naozaj nikam nedostali Je teda pred nami zásadné rozhodnutie, ku ktorému sa tento zjazd musí vyjadriť»: alebo prija»ť koncepciu súdruha Dubčeka, prezidenta Svobodu, Řerníka, a ja plne súhlasím s Dubčekom a s ostatnými vedúcimi súdruhmi, ž¾e východiskom z dne¹nej situácie je na základe uzavretej dohody ís»ť smerom normalizácie ná¹ho ¾života. Druhá mo¾žnos»ť je túto koncepciu odmietnu»ť.

Niet nijakej tretej cesty. Kto má lep¹í, kto vidí inú koncepciu, nech s òou príde! Lámal si hlavu kdekto, i celé vedenie. Tak¾že tak stojí otázka: alebo pevne podpori»ť, stát za Dubčekom a ostatnými, alebo im vyslovit nedôveru, niet tretej cesty. Lebo ¾žiadny vedúci politický činiteµ, ak nemá plnú podporu rozhodujúceho jadra strany a verejnosti, nemôž¾e svoju funkciu robiť». V tom prípade musí odís»ť, v tom prípade nemôž¾e robi»ť. A potom treba hµada»ť tú ïal¹iu garnitúru, ktorá bude ochotná ísť» inou cestou. Sú to tvrdé slová, ale je to úplne otázka dôvery, i pre mòa osobne. Ja stojím plne za Dubčekovou koncepciou, bol som pri jej tvorbe, ja ho budem plne podporova»ť, alebo s ním budem stờ, alebo odídem. Musíme sa teda v tejto veci rozhodnú»ť. (Potliesk.)

Som presvedčený, ¾že politická zrelos»ť funkcionárov a delegátov, ktorí sú tu, je zárukou, ž¾e po zvᾞení v¹etkých úloh dajú plnú podporu Dubčekovmu vedeniu strany i vedeniu ¹tátu.

I tak to nebude µahké, i tak bude dosť» problémov. Bude aj kritík a v¹etkého ostatného, ale keï má človek aspoò v strane krytý chrbát, mô¾že potom aj voµačo robi»ť, no bez toho sa robota nemôž¾e dari».

S označením "Pravda, 29. srpna 1968" publikoval časopis Reportér, III/36, 18.-25. září 1968, na str. X-XI ve vlo¾žce "Dokumenty doby". přepis -jh-