K modelu socializmu IV. (písané pre SDS)

Pod¾a K. Marxa príroda a spoločnosť tvoria jednotný celok, v ktorom procesy prebiehajú pod¾a rovnakých zákonitosti. Ak si to uvedomíme, môžeme potom smelo používať pri hodnotení spoločnosti poznatky a terminológiu z iných vedných disciplín či bežného života, a to aj ïalej urobím v zaujme ¾ahšieho pochopenia, ale predovšetkým z dôvodu, že spoločenské vedné disciplíny a ich terminológia boli rôznymi politickými zásahmi výrazne deformované.

Nová celosvetová spoločnosť sa začala rodiť prostredníctvom medzirodového obchodu. Obchodné kontakty rozložili rodové zriadenie a začali formovať nové spoločenské útvary. Žia¾ tento pozitívny trend bol od svojho zrodu napadnutý ekonomickým vírusom zvaným TOVAR. TOVAR sa tak stal základnou bunkou (chrbtovou kosťou) problémov novoformujúcej sa spoločnosti. TOVAR je ekonomický vírus, ktorý sa prenáša z človeka na človeka pri ich vzájomnom ekonomickom kontakte podobne ako vírus HIV či iné vírusy a bacily. Samotný vírus je nám nevidite¾ný, nako¾ko je ukrytý v telách (metastázach), ktorými sa oba¾uje a chráni si svoje telo. Základnou formou, v ktorej pred nami vystupuje TOVAR, je vlastníctvo (človeka, výrobných prostriedkov, kapitálu) a jeho nosite¾mi sú vlastníci a nimi platené „armády” politikov, úradníkov, „vedeckých” pracovníkov, novinárov a pod.. TOVAR podobne ako rakovina likviduje zdravé bunky, aby mohol rozvíjať svoje telo (metastázy), a preto vždy smeruje k celonárodnej či celosvetovej pandémii (antagonizmu). Klasickým príkladom takejto pandémie, a z nej plynúcemu kolapsu spoločnosti boli I. a II. Svetová vojna (Nie Hitler bol zdrojom II. Svetovej, ale cez neho sa prejavili ekonomické metastázy sformované vo svete TOVARom). Medzi najznámejšie formy spoločensko-ekonomických metastáz patrí otroctvo, feudalizmus a kapitalizmus. Revolučné kroky, ktoré ¾udstvo uskutočnilo, boli len a len operácie, ktorými sa tá či oná metastáza odstránila, ale neodstránil sa ich koreò, TOVAR.

Ani socialistická revolúcia nezlikvidovala TOVAR, vytvorila len sterilné prostredie, aby sa ekonomický vírus nemohol šíriť - bol znemožnený vzájomný ekonomický kontakt medzi ¾uïmi. Expanzívny charakter TOVARu, teda vlastnosť typická pre všetky vírusy, bacili či dravé zvieratá spôsobil, že stačilo, aby k moci prišli nedostatočne odolný ¾udia a cez nich si TOVAR zlikvidoval sterilne prostredie.

Pokrokovosť tej ktorej spoločensko-ekonomickej formácie.

Zvykli sme si hovoriť (vrátane mòa), že kapitalizmus je pokrokovejšia spoločensko - ekonomická formácia ako feudalizmus. Z h¾adiska vedeckého však považujem takéto názory v tejto chvíli za absolútne nesprávne! Spoločensko - ekonomická formácia svoje pomenovanie dostáva nie pod¾a pozitívnej bunky, ale pod¾a bunky negatívnej (otrokár, feudál, kapitalista). Otroctvo, feudalizmus či kapitalizmus sú metastázy (zhluk chorých buniek) tvorené TOVARom. Ide teda o choré spoločensko - ekonomické útvary (na nepomenovanom zdravom, objektívnom, neutrálnom spoločenskom tele), ktoré sa líšia len svojou formou, no nie svojou podstatou. Je zrejme, že rakovina prsníka sa nám bude javiť ¾ahším ochorením ako rakovina p¾úc, ale oba prípady sú chorobou a nie pozitívum. Naviac pandémia (antagonizmus plynúci z TOVARu) nepozná hranice, a tak aj v kapitalizme fyzické násilie voči ¾uïom (vojenské ťaženia, obmedzenie vycestovania či pricestovania a pod.) sú súčasťou jeho každodennej praxe i keï boli v globále - ako vlastníctvo človeka zrušené. Pozitívnym krokom je však buržoázna revolúcia - schopnosť spoločnosti odstrániť feudalizmus, ale nie nový nádor (kapitalizmus), ktorý sa vytvoril preto, lebo sme neboli schopný odstrániť jeho koreò.

Možno nie každému vyhovuje, keï hovorím o chorobách, a tak prejdem od zdravovedy do krčmy. Pod otroctvom budem chápať tvrdý alkohol, pod feudalizmom víno a pod kapitalizmom pivo. Základom každej tekutiny prepotrebnej pre ¾udské telo (obchodnej výmeny v spoločnosti) je neutrálna voda (H₂O - čistý produkt). Uvedené tekutiny sú H₂O a líšia sa od seba len obsahom alkoholu. Pre alkoholika (a spoločensko - ekonomické formácie to sú alkoholici, ktorí nepoznajú hranice, naviac sú spoločenský vysoko cenený), nie je podstatné, v akej forme prijíma alkohol (ZISK - rozdiel medzi reálnou hodnotou produktu a jeho ocenením - TOVARom). Eticko - politické rozprávky, že piť by sa malo iba pivo (lebo obsahuje najviac životu potrebnej vody a najmenej alkoholu) v situácii, keï aj najväčší ožran (USA) pije všetko, čo má na dosah (aj ostré - vedie vojny), sú pre človeka, ktorý slobodne rozmýš¾a, len hlúpym vtipom.

Niekto povie, že alkohol môže byť aj liekom, plne súhlasím a som presvedčený, že ešte dlho ho budeme používať, ale s jeho dokonalým poznaním a poznaním jeho účinkov, teda cielene a nie „od buka do buka”. Dnes o TOVARe z h¾adiska celospoločenského nevieme v podstate nič a tým, že preferujeme TRH, tento stav len tabuizujeme, teda nechceme poznať podstatu a účinky alkoholu (TOVARu) na spoločenské telo.

Socializmus

Socializmus v tejto terminológii zdravovedy by bolo možné charakterizovať ako „rakovina kože”. Každý nový útvar v spoločnosti (Škoda MB1000, byt, rodinný dom, atï.) je vidite¾ný a spoločnosťou pretriasaný, ako možný rakovinotvorný. Håbkové útvary (súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, kapitálových investícii a cez ne navonok nevidite¾né vycuciavanie spoločnosti) pri dodržiavaní „spoločenskej hygieny” v podstate neexistujú. Ide o chorobu spoločnosti ktorú síce nevieme liečiť, ale pri dobrej „spoločenskej hygiene” ju vieme udržať pod kontrolou, aby neprenikala do håbky a nespôsobovala pandémiu. Je treba na plné ústa zakričať, že socializmus je choroba, choroba, choroba!!! a nie opak, ako sme to hlásali.

Ve¾mi závažná poznámka:

Musím úprimne povedať, že takýto poh¾ad na socializmus robí problémy aj mne, i keï som bol k nemu vždy kritický. Ako mám pochopiť v rétorike spoločenských vied, že socializmus vlastne nebol odstránený? Socializmus ako choroba - rakovina kože, nám ostal!!! a teraz si pomôžem, z odbornej literatúry, kde sa píše: „Zanedbané nádory kože (melanóm) začnú pomerne rýchlo vytvárať metastázy. Metastázujú do p¾úc, mozgu, pečene, pričom človek obyčajne do ? rokov rakovine pod¾ahne. Keï sa vrátim do krčmy, tak aj tu mi je jasné, že pivo nie je iný alkohol ako ten v slivovici a teda nezáleží na tom, čo pijem, ale ko¾ko toho vypijem. Teraz rozumiem aj sám sebe a prosím, aby v tomto duchu boli opravené aj moje postoje ku socializmu či iným spoločenským formáciám, ktoré som písal v rétorike spoločenských vied. Spoločenská formácia je jednoducho povedané choroba spoločnosti. Aj kapitalizmus sa budoval ako pokroková spoločnosť, aby sa nakoniec zistilo, že ¾ud si choval na hrudi hada (nádor), ktorý treba odstrániť preto, lebo požiera zdravé bunky.

Ódy na socializmus (teda ódy na chorobu) spôsobili, že zdravé bunky sme začali likvidovať a choré rozmnožovať. Táto hlúpa filozofia nakoniec porodila hlúpy nápad zlikvidovať vybudované zábrany proti prenikaniu socialistických buniek (teda chorých buniek z kože) do spoločenského tela. Nuž a následky sú katastrofálne. Ako prvé padli za obeť tejto rakovine dlhodobé investície do starostlivosti o človeka (bytová výstavba, investície do zdravotníctva, školstva, teda celá komplexná výstavba pre pospolitý ¾ud - KBV). Postupne sa obmedzila výroba a následne osobná spotreba mlieka, mäsa, liekov atï. Vykynožili sa celé stáda hovädzieho dobytka, plemenných koni, prasiat. Likvidovalo sa všetko (vrátane pracovných miest), čo bolo určené pre zdravé bunky (radového občana), aby sa mohli nasýtiť a rýchlo šíriť metastázy håbkovej rakoviny vo forme milionárov či miliardárov. Samozrejme celý tento proces sa prezentuje na verejnosti očami rakovinotvorných buniek a ich potrieb, a tak aj zajtrajšok je ružový, pretože dnes, zajtra i pozajtra politický mechanizmus (vrátane masmédií), ktorý si pre seba sformoval rakovinotvorný proces, bude prostredníctvom vychva¾ovaných reformných krokov uberať zdroje zdravým bunkám (radovým občanom) a predkladať na táckach rakovinotvorným procesom, a to nezávisle na tom, či ich potrebujú alebo nie.

Komunizmus?

Komunizmus je nám marxistami prezentovaný ako ideálny, beztriedny spoločenský poriadok. Prosím o prepáčenie, ale Tí, ktorí takéto myšlienky šíria, nevedia čo činia!

Spoločnosť je, ak nie zložitejší, tak aspoò rovnako zložitý prírodný útvar ako je ¾udské telo. Naše poznanie o spoločnosti však, ak zoberieme do úvahy aj poznanie K. Marxa, ktoré dnes spoločnosť neguje, je asi tam, kde bol Jesenius s poznaním ¾udského tela. Marx dokázal popísať jednu chorobu (nádor, vrátane spôsobu jeho operácie) spoločnosti, definovať chorú bunku (súkromné vlastníctvo) ako aj pomenovať vírus (TOVAR), ktorý ju formuje, ale to je všetko!!! S prvým známym vírusom pre ¾udskú spoločnosť si už však nevedel rady a prehlásil, že sa jedna o hieroglyf, ktorý sa nikomu nepodarilo zatia¾ rozlúštiť. Na základe týchto (prosím o prepáčenie) chabých poznatkov o spoločnosti prehlásiť, že po operácii už pacient bude žiť večne a bude odolný voči všetkým typom spoločenských vírusov či baktériám, je naozaj odvážny skutok hodný „revolucionárov”.

Ak sa nám podarí urobiť aj ïalší revolučný krok a odstránime zo svojho života vírus zvaný TOVAR (ponecháme si ho len a len ako očkovaciu látku či liek), nemali by sme lietať v oblakoch a s¾ubovať ¾uïom nemožné. Nová spoločnosť bude asi ekonomický rozumná, to však neznamená že bude ekonomický ideálna a naviac nebude rozumná všeobecne.

Poznámka na okraj: Stále píšem o ekonomickej podstate spoločnosti a nie o politike a preto je namieste aby som konštatoval, že ak spoločnosť má rozumne konať ekonomický (po rozlúsknutí TOVARu), tak sa bude musieť zásadným spôsobom transformovať aj politická nadstavba, aby do ekonomickej roviny prichádzali objektivizované  podnety a naviac aby sa vybudoval aj celonárodný kontrolný systém nad novou ekonómiou, pretože ten dnešný je vlastne ve¾ký humbug o ničom!

Mechanizmus vzniku a šírenia TOVARu.

Ekonomický vírus zvaný TOVAR vzniká pri premene produktu na tovar. Pri tejto premene vzniká zisk a strata v rovnakej hodnote, len s tým rozdielom, že nosite¾ straty je v prevažnej miere neznámy. Vedecký lokaji TOVARu tento fakt zakrývajú stotožòovaním zisku s nadhodnotou, ide však o logický podvod. Zisk je krádež hodnoty čo spôsobuje zároveò stratu hodnoty na inom mieste. Nadhodnota je reálna hodnota bez spôsobenia straty.

V serióznej spoločnosti ak človek nájde niečo, čo mu nepatrí, tak h¾adá vlastníka alebo to odovzdá spoločnosti, aby táto h¾adala vlastníka a mohla mu to odovzdať. Ak sa vlastník nenájde, hodnota pripadne spoločnosti ako celku! V tomto duchu existujú aj zákony a konanie v rozpore s nimi je dokonca trestné. Posledne široko publikovaným prípadom na Slovensku je nález mobilného telefónu Petrom Končekom zo SuperStar STV, ktorému hrozí rok väzenia za to, že nález neoznámil a neodovzdal na polícii.

Pozrime sa z tohto právneho princípu na možné prípady v obchodných vzťahoch (teda v spoločnosti, v ktorej teoreticky by vládli ekonomicky seriózne vzťahy). Ak predávajúci zistí, že cena dodaného produktu je vyššia ako boli jeho úplné vlastné náklady mal by:

1. skontrolovať objektívnosť nákladov a ak sú tieto v poriadku, potom rozdiel by mal dobropisovať odberate¾ovi.
2. ak sa pri kontrole zistí, že cena  je v poriadku, ale do nákladov nebolo zahrnuté ocenenie vytvorenej nadhodnoty, tak potom musíme zistiť jej autora a toho odmeniť.

Autorom nadhodnoty môžu byť pracovníci predávajúceho (výrobcu), v takom prípade  dostanú doplatok ku mzde, aby sa k ním mohla, nimi vytvorená nadhodnota vrátiť v podobe inej hodnoty. Ak sú zdrojom nadhodnoty výrobné prostriedky, potom by mal dostať doplatok ich výrobca a ten znova rozdeliť svojím pracovníkom (autorom dokonalejších strojov), alebo sa autor nenájde, v takom prípade by nadhodnota mala prepadnúť v prospech spoločnosti ako celku (je pravdepodobne, že ide o produkt pokroku v celospoločenskom poznaní).

Z povedaného je možné odvodiť, že zisk je krádež nevyplatenej hodnoty alebo nadhodnoty predávajúcim, pričom okradnutý (miliardy okradnutých) nako¾ko nemá možnosť kontroly, nemusí o tom nič vedieť. Tento stav je možný len preto, že hodnoty sa merajú v spoločnosti za zatvorenými dverami jednostranne, neexistuje pre ich vyjadrenie žiaden objektívny meter, respektíve ten najpoužívanejší (peniaze) má gumený charakter. Nuž a tak v tejto spoločnosti nález mobilného telefónu za 13000.- Sk je trestný čin a miliardové nálezy (zisky - metastázy spôsobené TOVARom) sú záslužným činom hodným nášho obdivu.

Tak ako sa vyvíjala spoločnosť, tak sa aj zdokona¾ovali metódy okrádania. Ak v otrokárskej spoločnosti sa okrádanie podobalo na lov rýb harpúnou a vo feudálnej na lov háčkom s návnadou, tak v kapitalistickej sa to už  podoba na lov pomocou čoraz väčších ťažných sieti, kde zlodej a okradnutý sa vôbec nestretávajú. Tomu zodpovedajú potom aj úlovky, ktoré, ako ukazuje vývoj za posledných 200 rokov, rastú geometrickým radom.

Řo je to ekonomický zdravá spoločenská bunka?

Ekonomický zdravá spoločenská bunka (človek) je taká bunka, ktorá spotrebuje len to¾ko ko¾ko vyprodukuje. V dnešnom ekonomickom svete, keï súd v New Yorku stanoví odškodné občanovi za zabitú mačku vo výške 45000 USD (1,4 mil. Sk - čiastka, ktorú väčšia časť obyvate¾stva na zemeguli nedokáže zarobiť za celý svoj život ) sa takáto skromnosť javí ako absurdita a samozrejme v porovnaní bunkami miliardových rozmerov (Bill Gates a spol.) to naozaj aj absurditou vyjadrenou svojou ničotou skutočne je. Je mi do plaču i hurónskeho smiechu nad sebou samým zároveò, ako som mohol takúto absurdnu definíciu vysloviť. Otázkou však ostáva: Absurditou v našom živote sú miliardové (choré) a či ničotné (zdravé) bunky?

Exkurzia do praktického života.

Aby sme pochopili, o čom som viedol celú túto dišputu, popíšem teraz jeden reálny nádor, ktorý vznikol na Slovensku a mnohý ho vysoko oceòujú, a verím, že aj čitate¾ ho bude oceòovať až do chvíle, kým sa nedozvie jeho účinok na spoločnosť.

Podnikate¾ v rámci privatizácie kúpil od štátu „potravinársky kombinát” za 300 mil. Sk.  Na kúpu si zobral pôžičku. V priebehu roka si nechal preceniť tento kombinát „znalcom” na 600 mil. Sk. Po precenení na navršenú hodnotu (300 mil. Sk) vypísal akcie, ktoré rozpredal a tým získal prostriedky na splatenie svojich dlhov. Samozrejme ako riadny občan zaplatil aj daò zo zisku (ak mu nebola odpustená), a tak z h¾adiska spoločenského je všetko v poriadku a v podstate si zaslúži tento podnikate¾ aj náš obdiv a uznanie.

Pravý opak hodnotenia tohoto skutku a teda jeho zločinecký charakter, ako aj zločinecký charakter jeho spolupáchate¾a - štátu, ktorý za úplatok (daò) o tomto zločine mlčí, sa objaví až keï začneme skúmať, kto bol okradnutý!

Podnikate¾ zvýšením hodnoty majetku zvýšil ročné odpisy a cez ne aj náklady na výrobu, ktoré samozrejme premietol do ceny produkcie. Ak tých 300 mil. Sk rozložil do nákladov na 10 rokov tak „občan” podnikate¾ovi zaplatí ročne naviac oproti reálnej cene jeho produktov 30 mil. Sk. Predpokladajme, že „občan” je schopný nad rámec svojej potreby vyprodukovať 100% nadhodnoty a jeho mzda mesačne je 15000.- Sk. Cez jednoduché matematické úkony zistime, že pán podnikate¾ si prisvojil v tejto spoločnosti na obdobie 10 rokov 166 otrokov, ktorý sú povinný mu odovzdávať polovicu výsledkov svojej práce a tým ochudobniť svoj stôl i stôl svojich deti a prečo? - aby pán podnikate¾ mohol ísť na Honolulu či napchávať iných darmožráčov. Nuž v tomto smere (chorobnom) musím uznať kapitalizmus za pokrokovejší. Obete chytené pomocou „ťažných sieti” (a to bola len taká malinká na regionálnej úrovni) ani nevedia, že kto a ako ich ide ošklbať, a tak sa ani príliš nebrania. Naviac ak sa aj začnú brániť, tak obvykle nepoškodia zlodeja, ale doplatí na to ich partner v sieti, teda rovnako poškodený. Toto je základ nezmyselnosti rozmáhajúceho sa terorizmu, na ktorý doplácajú nevinní a nie skutoční zlodeji. Naviac aj samotný zlodeji sú len a len babky v rukách TOVARu, a preto rozmýš¾ajme, ako likvidovať TOVAR a nie jeho lokajov.

Verím, že tieto úlety do zdravovedy či krčmy nebudú spoločenskovednými odborníkmi či marxistami považované za znevažovanie ich vedných disciplín. Jednoducho ich terminológia sa mi zdala nedostatočne rozvinutá a ťažkopádna pre radového občana, naviac nesprávnym používaním došlo k jej deformácii. Zmenou terminológie sa mi podarilo definovať nový, vedecký poh¾ad na spoločenské formácie. Z h¾adiska vedeckého pre nás nie sú podstatné zábrany, ktoré sme si sformovali, aby sme neklesli do včerajšieho bahna, ale pre vedu je podstatná naša dnešná realita, teda naša dnešná choroba. Socializmus, (vedecky vzato problém pomenovaný ako „socializmus” - veda je určená na riešenie problémov a nie na písanie ód) sme neodstránili, ale sme si k nemu pridali aj problémy ktoré už dávno riešili a doriešili naši otcovia. To hovorí o tom, že sa správame hlúpejšie ako hlúpo, nako¾ko ku problémom, ktoré sme nedokázali riešiť, sme si pribrali na  riešenie aj problémy, ktoré boli už históriou dávno doriešené. Ale ani toto ešte nie je dno pre našu hlúposť, my verejne hlásame, že sme múdri, lebo my nič nemusíme riešiť, že za nás to vyrieši TRH. Nuž klobúk dole, TOVAR už dávno nedostal (a zadarmo) takúto bohatú večeru od „človeka”. Osobne dúfam, že bude posledná a spôsobí kolaps TOVARu, a nie spoločnosti, o ktorý sa bude všemocne usilovať.

V Michalovciach 2. 6. 2005
Andrej Sablič