E-mail priate¾a ma donútil sa zamyslieť nad tým či sa považujem za marxistu, leninovca, alebo komunistu. Možno, že by som prijal termín (s výhradami) „komunista” a to z toho dôvodu, že mojim cie¾om je teoretický sa dopracovať k „sociálne spravodlivej spoločnosti”.
V grafe na www.neoekonomia.miesto.sk je to bod s označením „R2” (ïalej budem používať skratky z neho) či obrazne, pre súčasnú spoločnosť zatia¾ nedobytný Mont Everest. „R2” považujem v súčasnosti za najreálnejší vrchol, ktorý ¾udská snaha po dokonalosti je schopná dosiahnuť. Určite v budúcnosti prídu na rad aj iné vrcholy, ako ekologický, morálny, bez triedna spoločnosť a pod., ale bez zdolania „R2” hovoriť o nich je a ostane len utópiou.

Na Mont Everest je možné vystúpiť z územia socialistickej Řiny i kapitalistickej Indie a teda je možné dať zarobiť jedným, alebo druhým. Môj teoretický prvovýstup na „R2” viedol cez Marxa, Lenina, reálny socializmus (na www prvá a druhá časť základného dokumentu). Zostúpiť a skontrolovať vrchol som sa rozhodol po inej ceste (na www tretia časť základného dokumentu). Neskôr som túto cestu zostupu popísal, ako možnú cestu výstupu v časti „Výsledky” (v slovenčine pod http://www.neoekonomia.miesto.sk/slovak/zaklad/vysledky.htm).
Prvovýstup po marxistickej strane kopca je a ostane klasickou (historickou) cestou a preto nič na òom meniť nikdy nebudem aj keï je možno málo zrozumite¾ný a toporný. Kto sa chce vyhnúť marxizmu pre toho je určená cesta (logická) popísaná vo výsledkoch, ktorú by som nazval cestou Davida Bohma či Ivana Klinca, ktorí ma k nej inšpirovali (marxistické myšlienky som tu použil len pre upresnenie cie¾a). Ide výslovne o intelektuálnu, pragmatickú cestu bez zbytočného historického balastu s ktorým je nutne počítať na ceste po ktorej vedie reálna cesta ¾udstva plná omylov, chýb či dokonca zločinov, ktorých sa ¾udia na nej dopúšťali.
Naviac je potrebné povedať, že neoekonómia nie je o ¾uïoch, ani o konkrétnych spoločnostiach (americkej, sovietskej alebo inej ), náboženstvách či politických stranách a ich názoroch. O tieto skutočnosti sa zaujímajú historické, alebo iné spoločenské vedy a aktivity a nebolo by seriózne, aby som sa miešal do niečoho čomu som sa nevenoval. Neoekonómia sa nevyjadruje k tomu, ako žili a konali Cronwel, Marx, Lenin, Hitler, Napoleón, Stalin či Busch. Neoekonómia je teória o spoločenských systémoch, ako takých.
Kapitalizmus je spoločenský systém lepší, ako feudálny, lebo človek sa stal slobodným. Cronwel zakladal kapitalistický spoločenský systém (organizoval „r2”) a preto neoekonómia oceòuje túto skutočnosť, ale nehodnotí, ako to robil a prečo napáchal také zverstva, ako napáchal. Hitler, Napoleón, Stalin či Busch pre rozvoj spoločenských systémov nič nového nepriniesli a preto neoekonómia o nich nemá záujem. Kristus, ako tvrdí biblia vraj povedal „zem patrí tomu kto si ju privlastní svojou prácou”. Táto myšlienka vyslovená pred 2000 rokmi si zaslúži obrovské ocenenie a pre mòa a moje myslenie je dôležitejšia, ako všetky zverstva, ktoré kresťania napáchali. Ja sa neidem sporiť s kresťanmi o tom či Kristus bol syn Boha, múdry človek, alebo vymyslená bytosť, na to, nie som dosť erudovaný a ani som to neskúmal. Ja mám pre seba svoju „rozprávku” o vzniku sveta, ale pretože ju nemôžem dokázať, nikomu ju nevnucujem a nebojujem svojou neoekonómiou proti kresťanom, židom či mohamedánom ! O to nech sa zaujímajú iné spoločenské aktivity. Nuž a rovnako je to s Marxom a Leninom. Prvý položil základy vednej disciplíny o spoločenských systémoch a povedal, že sociálnu spravodlivosť je možné reálne dosiahnuť. Táto časť jeho myslenia má zaujíma, ale čo povedal na adresu kresťanov ma vôbec nezaujíma.
Lenin bol praktik, ktorý pochopil Marxa a aplikoval ho v praxi tým, že sformoval socialistickú spoločnosť (uskutočnil „r3”). Princíp socialistickej spoločnosti je lepší, ako kapitalistickej. ¼udia sa nemôžu navzájom okrádať, ani organizovať skupiny na vzájomné okrádanie sa, lebo nie je medzi nimi priamy ekonomický kontakt, stojí medzi nimi objektívny prvok - štát. Toto je to čo si cením u Lenina a nemienim sa zaoberať tým či bol alebo nebol zosobášený, či mal alebo nemal správne informácie, keï nechal niekoho popraviť a či konal správne keï za svojho nástupcu doporučil Stalina. Rovnako má nezaujíma fakt, že Brežnev a vtedajšia socialistická časť sveta poslali v roku 1968 vojska do ŘSSR a nemienim ich za to ani hodnotiť, to je problém historikov a nie vedy o spoločenských formáciách. Brežnev však spravil jednu vynikajúcu vec, v roku 1966 dal prijať uznesenie ÚV-KSSZ o tom, že na socializmus sa treba pozrieť Marxistickým poh¾adom, teda vedecký prehodnotiť. Tým spochybnil všetky rozprávky, ktoré boli o socializme dovtedy i potom napísané.
Svoju „dumku” o tom čo zaujíma vedu o „spoločenských formáciách”, teda vedu ktorej prvoradým cie¾om by malo byť (aspoò pod¾a mòa) h¾adanie cesty k s sociálne spravodlivej spoločnosti by som zjednodušene zobrazil asi takto: Chemika nezaujíma či kus rudy padol niekomu na hlavu a zabil ho, alebo bol vydolovaný čistým spôsobom, jeho zaujíma či je v nej zlato, síra a pod. Nuž a takto je to aj so mnou a takto to musí byť aj s vedou a ¾uïmi , ktorí sa budu zaoberať h¾adaním cesty k sociálne spravodlivej spoločnosti. Spoločenská formácia to je skelet spoločnosti teda zlato, striebro, či železo v kuse rudy, ale nie kus rudy samej. Naviac ruda obsahuje aj prvky nežiadúce, napríklad síru či iné škodlivé prvky (od nich sa odvíja aj podstata a pomenovanie spoločenskej formácie) nuž a to už je iný typ skeletu v tejto istej rude. Kapitalizmus, teda zmes slobodného človeka /nie je to výslovne skelet len tejto spoločnosti, pretože bude skeletom aj jej potomkov/, vo¾ného trhu a iného balastu má v sebe uložený (pod¾a neoekonómie) negatívny skelet (trh), ktorý je rovnaký a rovnakým spôsobom ovláda spoločnosť v USA, fašistickom Nemecku, Chile či terajšom Slovensku. Kapitalizmus (trh) rozkladá spoločnosť na bohatých a chudobných, kapitalizmus bráni matičke zemi nakàmiť svoje dietky - ¾udí napriek tomu, že je toho schopná, kapitalizmus provokuje človeka, aby okrádal iného človeka a naviac ho pritom chráni, ak to robí pod¾a kapitalistických pravidiel. Toto je kapitalizmus a jeho vina pre ktorú je potrebné ho súdiť a odpraviť na historický cintorín. Fašizmus, bombardovanie Afganistanu, teroristické akcie v USA či dobročinné akcie a odpúšťanie dlhou, teda negatívne či pozitívne prejavy kapitalizmu to už nie je skelet kapitalizmu, to už je len balast (mäso, politický systém), ktoré okolo seba kapitalistický skelet vytvoril a živí ho, aby ho chránil. Naviac mnohé z týchto aktivít kapitalizmu nie sú jeho produktom, ale majú ove¾a univerzálnejší pôvod. (Napríklad demokraciu poznali už starí Gréci a Rimania).
Teraz je namieste, aby som sa vrátil aj k tomu prečo som povedal, že s výhradami sa považujem za komunistu. „Komunistu” splodila ¾udská idea doviesť ¾udstvo k všeobecne (beztriednej), alebo aspoò v prvej etape sociálne spravodlivej spoločnosti. Naviac túto snahu „pôvodná idea komunistu” definuje, ako snahu vedeckú! Táto číra idea (nako¾ko má byť vedecká) nepredpokladá použitie fyzického násilia. Cár v Rusku ani Kerenský však túto snahu nechceli pochopiť a preto Leninovi neostalo (aspoò on si to myslel) nič iné, ako použiť fyzické násilie. Toto už nemá nič spoločné s ideou (základným skeletom) komunistu, toto už je historický balast, ktorý sa nalepil na komunistickú ideu. Takto krok za krokom sa na komunistickú ideu lepil pozitívny (napr. plná zamestnanosť, bezplatné školstvo či zdravotníctvo) či negatívny (gulagy a pod.) balast až ¾udstvo v tomto balaste stratilo ideu „vedecky bojovať o sociálne spravodlivú spoločnosť”.
Nezmysli píšu Tí autori, ktorí kladú rovnítko medzi fašistickú a komunistickú ideológiu. Kresťania, komunisti, fašisti, ako aj stúpenci iných ideológii zabíjali bezdôvodne ¾udí. Je možné dať medzi všetky ideológie rovnítko? Nie, to je predsa nezmysel! V základoch kresťanskej a komunistickej ideológie sú pozitívne idey h¾adajuce cestu, ako pomôcť človeku vo všeobecnosti. Na rozdiel od nich v základoch fašistickej ideológie je negatívna, proti¾udská idea. Neposudzujme ideológiu pod¾a balastu, ktorý sa na òu v histórii nalepil (vzh¾adu), ale pod¾a podstaty. Naviac nepripisujme skeletu ideológie javy, ktoré nevyplývajú z jej podstaty. Je nezmysel za gulagy viniť komunistickú ideu a na základe takejto vedeckej žbrndy prestať bojovať za sociálne spravodlivú spoločnosť. Súčasná celosvetová spoločnosť takíto.....y krok urobila a ešte si lebedí, že koná rozumne, keï v skutočnosti bráni diskusii o ceste k sociálne spravodlivej spoločnosti! Mimo neoekonómie nikto pokia¾ viem nedefinoval podstatu (koreò) problémov socialistickej spoločnosti, ale na jej kritike a likvidácii už mnohí zarobili milióny a kàmia ¾udstvo naïalej svojimi....-mi. Je načase, aby sme sa z tohto kroku spamätali, ako jednotlivci a potom určite sa spamätá aj spoločnosť, ako celok a začne rozumne, bez emócii z (Pyrrhovho) víťazstva uvažovať.
Nuž a takto sa dostávam aj k otázke priate¾a či sociálne spravodlivá spoločnosť je reálna možnosť, alebo chiméra, ktorú ¾udstvo nedosiahne?
„Řlovek” s ve¾kým „Ř” je zo dòa na deò múdrejší a obvykle cie¾, ktorý si postaví skôr či neskor dosiahne. To nás učí poh¾ad do histórie a preto nie je namieste malomyse¾nosť či strach. Treba pravdepodobne začať nanovo a okolo čistej komunistickej idei teda „vedeckej iniciatívy k vybudovaniu sociálne (všeobecne) spravodlivej spoločnosti” budovať nové celosvetové hnutie. Treba toto hnutie zbaviť všetkého balastu, ktorý sa naò počnuc „historickým” balastom v „manifeste komunistov” až po „Gorbačovštinu” nalepil. Ři sa ponesie pod menom NEOKOMUNISTOV, alebo iným nie je podstatné, podstatné je však, aby toto hnutie krok za krokom analyzovalo a roztriedilo balast, ktorý sa na túto ideu nalepil, vedecký zhodnotilo podčiarkujem vedecký a nie slepo politický, zhodnotilo doterajší vývoj spoločenských formácii a stanovilo súčasne reálny cie¾ (stratégiu) a súčasnosti zodpovedajúcu cestu (taktiku) k jeho dosiahnutiu.
O tom či sa vrátiť k socializmu (spoločenskému vlastníctvu) zbavenému „komunistickej politickej nadstavby”, či využiť „neoekonómiu” a organizovať „R2” pod¾a jej projektu, alebo čosi iné teraz nie je dôležité. Dôležité je sformovať (organizačne vybudovať) široké hnutie, ktoré umožní vedeckú a spoločenskú diskusiu o ceste k tomuto „panenský čistému” cie¾u, ktorej produktom bude možno „nový manifest” zodpovedajúci dnešnej dobe a dnešným podmienkam.
Odpoveï na položenú otázku: Vidíte možnosť dovedenia takéhoto boja do konca? je jednoznačná: Áno, je potrebné bojovať proti kapitalizmu a boj bude aj víťazný!!! Pokia¾ pochopíme podstatu spoločnosti (spoločenského systému) tak ho dokážeme rozobrať a znova poskladať tak, aby sme v òou vyradili tú časť ústrojenstva, ktoré spôsobuje negatívne javy. Chcem podčiarknuť slova „pokia¾ pochopíme” teda, keï budeme používať rozum a nie bejzbalové palice, reťaze či zbrane hromadného ničenia. Lenin rozbíjal kapitalistickú spoločnosť a budoval novú. Pýtam na čo by to bolo dnes dobré? Lenin bojoval a likvidoval kapitalistov, lebo inú cestu si nevedel predstaviť. Preòho a jeho ¾udí kapitalizmus predstavovali ¾udia - buržoovia a ich štátny aparát, ktorí kapitalizmus chránili. Prečo mám bojovať proti Bushovi či Amerikánom? Oni sú len obyčajný lokaji kapitalizmu, ktorí ho chránia a sú za to dobré platení. Ak budeme bojovať proti ním fyzickými zbraòami neuspejeme, naopak budeme ich nútiť, aby pre obranu kapitalizmu (nie seba, pretože oni raz pochopia, že čím viac ochraòujú kapitalizmus, tým viac ohrozujú samých seba) vyvíjali nové a nové účinnejšie zbrane a tým budeme kapitalizmus len posilòovať. Je potrebné bojovať proti podstate kapitalizmu a nie proti jeho nosite¾om a ochrancom! Asi by som dnes vyzeral hlúpo, keby som žiadal likvidovať všetkých nosite¾ov bacilu TBC (aj keï sa budu zbabelo brániť liečbe). Takto hlúpo však v očiach našich potomkov budú vyzerať Tí, ktorí žiadajú likvidáciu Amerikánov, kapitalistov či komunistov.
Treba krok za krokom formovať „spoločenský neutrónové” zbrane, ktoré budú zasahovať základy negatívneho systému (choroby) v ¾uïoch a nie ¾udí! Proti takejto zbrani kapitalizmus si zatia¾ nevypracoval a ani nebude schopný vypracovať obranné systémy. Kapitalizmus totiž nemyslí, zaòho myslia ¾udia napadnutý bacilom kapitalizmu.
Na ilustráciu toho stačí, ak niekto spomenie sociálnu spravodlivosť a nositelia kapitalistického bacilu sa správajú, ako by ich zasiahlo aspoò 220 voltov, hrajú màtvych chrobákov. Masmédia článok, ktorý provokuje k takejto diskusii nezverejnia (Tak má napadá otázka pre masmédia a vydavate¾stva. Viem, že Ste napadnuté bacilom kapitalizmu, ale zarobiť je možné aj vývojom, propagáciou a šírením antikapitalistických neutrónových zbrani. Toto pochopil už prvý vydavate¾ Marxovho Kapitálu a dobré na tom zarobil, tak čo Vy na to?), štátny úradník či akademické pracovisko neodpovedá na listy. Rovnako sa správajú aj subjekty, ktoré na prvý poh¾ad proti slovám „sociálna spravodlivosť” by mali byť odolné, ako ÚV-KSS, ÚV-KSŘaM, ÚV-KS Ruska a to od chvíle, ako ich kapitalistický bacil napadol (oni dnes nebojujú za sociálne spravodlivú spoločnosť, ale sa zapojili do boja o moc v kapitalistickej spoločnosti a pri tom, ak nechcú kradnúť, asi ani nevedia na čo by im bola). Dnes nie sú ochotné a schopné diskutovať na takúto tému. Jednoducho slova „sociálna spravodlivosť” znamenajú pre nosite¾ov kapitalistického bacilu ¾udovo povedané, to isté čo svätená voda pre čerta.
Z povedaného je jasné, že neschva¾ujem všetko, čo napísali a ako konali Marx či Lenin a neschva¾ujem ani všetky postupy, ktoré použivali komunisti a už vôbec nie ich dnešný postoj, teda nie som ani marxista či komunista. Zrejme asi budem neokomunista, ktorý začína „od piky”, lebo aj keï nemám inú stratégiu, aká bola u komunistov (vybudovať spravodlivú spoločnosť) ich taktiku (seknutie žily) považujem dnes za historickú haraburdu s ktorou nechcem mať nič spoločné. Ak túto haraburdu bude dnes niekto používať, bude ¾uïom škodiť a nie pomáhať a to už je antikomunistické a nie komunistické!
Ve¾mi pekne ïakujem priate¾ovi za podnet k zamysleniu sa samému nad sebou.
V Michalovciach 7. 7. 2002
Andrej Sablič