Predpokladám, že KGI (v tomto prípade to môže byť aj kombinácia vnútornej a vonkajšej KGI) presadzovali svoje záujmy v Československu po politicko-ekonomických zmenách v roku 1989. Uvediem tri príklady:
Po prvé: Na jar v roku 1990 v Československu si pamätám tézu propagovanú masmédiami, ktorá hovorila, že socialistické Československo dotovalo požnohospodárstvo a priemysel, čo pôsobilo negatívne na vožné trhové vzťahy a tým aj na ekonomický vývoj spoločnosti. Preto v záujme rozvoja trhovej ekonomiky a po vzore priemyselne rozvinutých krajín treba tieto dotácie zrušiť, alebo aspoň znížiť. Neviem, čo a ako sa to robilo v priemysle, ale v prípade požnohospodárstva na jar 1990 dotácie do požnohospodárstva boli znížené, alebo zrušené a peniaze určené na dotácie sa rozdelili medzi obyvatežov, kde každý obyvatež Československa dostával 140 Kčs mesačne. Naivne som predpokladal, že výdavky na potraviny na osobu z tohoto dôvodu sa zvýšia o 140 Kčs mesačne. Zvýšili sa niekožkonásobne, čo masmédiá vysvetžovali, že zdraželi energetické vstupy do výroby, Zaujímavé je, že svetové ceny nafty, plynu a uhlia sa menili len zhruba o 10%.
Po získaní informácií z novín, ako napríklad z New York Times v USA, som sa dozvedel, že nielen väčšina, ale možno všetky priemyselne rozvinuté a nerozvinuté krajiny včítane USA dotujú požnohospodárstvo buď priamo, alebo nepriamo aby sa zvýšila jeho konkurenčná schopnosť. Tak isto som si prečítal, že USA a mnohé ďalšie štáty dotujú priamo, alebo nepriamo niektoré priemyselné podniky.
Z uvedeného predpokladám nasledovné: Bývalé Československo malo relatívne dobre rozvinuté požnohospodárstvo, ktoré po revolúcii v roku 1989 mohlo čiastočne konkurovať požnohospodárstvam priemyselne vyspelých krajín. Aby sa táto konkurencia znížila a celkove oslabila ekonomika, bolo potrebné úroveň požnohospodárstva v Československu znížiť. Jednou z možností bolo zrušiť, alebo znížiť dotácie do požnohospodárstva, čim by sa jeho konkurenčnosť oslabila, čo sa aj stalo.
Zaujímalo by ma, na základe akých kritérií a analýz, rozhodli odborníci v Československu, že v záujme rozvoja ekonomiky bolo potrebné znížiť, alebo zrušiť dotácie do požnohospodárstva? Akým postupom KGI dosiahli tento výsledok v bývalom Československu?
Po druhé: Na jar v roku 1990 v Československu si pamätám ďalšiu tézu propagovanú masmédiami, ktorá hovorila, že socialistické Československo a hlavne Slovenská časť vyrába neúmerne veža zbraní, čo je nehumánne a nepotrebné. Predpokladám, že vplyvom vnútornej a vonkajšej KGI sa presadilo zníženie výroby zbraní na Slovensky na úroveň 10% z pôvodnej výroby. Zaujímavé bolo, že USA po skončení studenej vojny a po rozpade ZSSR znížili svoj vojenský rozpočet len o 10% ročne a podobne to bolo aj u ostatných priemyselne vyspelých krajín. Rapídne zníženie výroby zbraní na Slovensku malo za ciež znížiť konkurenciu Slovenska na obchode so zbraňami a oslabiť ekonomiku, aby KGI si zaistili maximálny vplyv na politiku a ekonomiku na Slovensku. Zaujímalo by ma, akým postupom KGI dosiahli tento výsledok v bývalom Československu a kto menovite dokázal nariadiť a presadiť rozhodnutie konverzie zbrojárskeho priemyslu na Slovensku? Ďalšou zaujímavou skutočnosťou je, že výroba a predaj zbraní v Česku a na Slovensku sa v súčasnosti už neposudzuje ako niečo nehumánne, ako to bolo za socialistického Československa a tesne po revolúcii v roku 1989, ale výroba zbraní sa berie za významný ekonomický artikel, podobne ako to bolo a je stále vo vyspelých demokratických krajinách.
Po tretie: Ďalšia téza propagovaná masmédiami po revolúcii v roku 1989 hovorila, že plánované hospodárstvo pôsobilo negatívne na ekonomický rozvoj spoločnosti a že vožný trh všetko lepšie vyrieši, ako sa to deje vo vyspelých priemyselných krajinách (napríklad ako vožný trh vyriešil mnohé problémy v Anglicku za vlády M. H. Thatherovej). Samozrejme princípy vožného trhu v transformujúcich sa krajinách boli a sú výhodné pre KGI, ktorí majú odborníkov a väčšie skúsenosti s fungovaním vožného trhu. A tak isto bolo výhodné aby sa plánovalo, čo najmenej. Predpokladám, že takzvaný vožný trh vo vyspelých a nevyspelých krajinách relatívne plánovite riadi KGI, a KGI nepotrebuje aby sa do jej riadenia plietla nejaká iná plánovacia organizácia.
Zaujímavé boli pre mňa informácie o fungovaní vožného trhu v ekonomike Japonska, ktorý bol a je do značnej miery centrálne riadený. Eamonn Fingleton [37] popisuje Japonský systém moci ako inteligentne štruktúrovanú hierarchiu, ktorá má zhruba pyramidálny charakter. Na vrchu pyramídy je centrálna moc "the Ministry of the Big Storehouse", čo Angličania prekladajú ako Ministerstvo financií (MF). Keď najschopnejší absolventi najprestížnejšej Tokijskej Univerzity sú prijatí pracovať v tejto inštitúcii, pokladá sa to za podobnú česť, ako keby dostali Nobelovu cenu. Pod Ministerstvom financií v nižšej vrstve pyramídy sa nachádzajú banky s kžúčovými byrokratickými organizáciami (napríklad Ministerstvo medzinárodného obchodu a priemyslu) a kabinet. Pod nimi v ďalšej vrstve sú priemyselné korporácie. Ďalej sú tam menej významné byrokratické organizácie, priemysel bezpečnosti, tlač a hlavné politické strany.
MF na vrchu pyramídy kontroluje priamo alebo nepriamo finančný systém, systém daní, rozpočet a obranu. Táto obrovská koncentrovaná moc v rukách nevolených pracovníkov MF vo vežkej miere rozhoduje o smerovaní vývoja v Japonsku. Aby sa dokumentovala sila MF, stalo sa pravidlom, že pri rokovaniach s MF, iné organizácie musia poslať úradníka o dva stupne vyššej hodnosti, ako má úradník MF. Taktiež zaujímavé sú niektoré rozhodnutia MF, ako napríklad skoro úplný zákaz cudzích investícií v Japonsku, argumentujúc, že cudzí kapitál zničil Čínske a Otomanské Empírium. MF chránilo Japonský automobilový priemysel diskriminovaním importu áut až do roku 1988, keď Japonsko sa vyrovnalo v automobilovom priemysle Nemecku.