Fungovanie demokracie v priamom televíznom prenose

Všetci Ruskí politici, ktorí vytvárajú horeuvedené podmienky reforiem, t.j. idú týmto žiadaným smerom, sa volajú "demokrati". Rovnako ako sa volajú vo svete "demokrati" všetci tí, ktorí vyhovujú, alebo idú v smere agendy KGI. Ve¾mi jasne to bolo vidieť pri konfrontácii Prezidenta Ruska B. Jelcina a demokraticky zvoleného parlamentu v októbri 1993.

V októbri 1993 demokraticky zvolený parlament Ruskej federácie vyslovil nedôveru (ústavne?) demokraticky zvolenému prezidentovi B. Jelcinovi. Prezident B. Jelcin neodstúpil z funkcie, ale zmenil ústavu a odvolal parlament t.j. (ústavne?) sa snažil rozpustiť parlament. V konfrontácii, kto z koho, B. Jelcin so svojou skupinou demokratov poslal na parlament vojakov, ktorí tankami rozstrie¾ali parlament, dobyli ho a zaistili poslancov a ¾udí, ktorí ich bránili. Oficiálne počet màtvych bol 149, neoficiálne 1500 [34]. Počet odsúdených a inak postihnutých neviem. Rozstrie¾anie tankami demokraticky zvoleného parlamentu bol barbarský čin proti humanite a ¾udskosti, ktorý nemá obdobu v novodobej histórii demokracie.

Pretože som v tom čase bol v USA, konfrontáciu Ruského prezidenta a parlamentu, t.j. stre¾bu tankov na parlament, som sledoval v americkej televízii, ktorá ho vysielala v priamom prenose. Dve veci vo vysielaní boli ve¾mi zaujímavé; po prvé, komentátori a predstavitelia USA počas vysielania nazývali skupinu vedenú prezidentom B. Jelcinom (strie¾ajúcu tankami na parlament), "demokrati", a ¾udí v demokraticky zvolenom parlamente, ako konzervatívcov a vzbúrencov. Ïalšou zaujímavosťou bolo, že postoj B. Jelcina a jeho "demokratov" rozstrie¾ať parlament tankami, svojimi vystúpeniami prenášanými v americkej televízii, podporili vtedajší a aj dnešní ve¾kí humanisti a bojovníci za ¾udské práva a demokraciu, a to prezident USA B. Clinton, predseda vlády V. Británie J. Major a prezident Řeska V. Havel.

Rád by som vedel ako sa vysvet¾uje paradox, že často humanisti s ve¾kým H podporia barbarský čin proti humanite a ¾udskosti, len keï je to v záujme demokracie, slobody a ¾udských práv?