So skutočnosťami invázie do Panamy, ktoré vyšli najavo až neskoršie a sú stále relatívne dobre utajované, kontrastovali zábery a dokumenty vysielané v americkej televízii. Pretože som bol práve vtedy v USA, pamätám si ako ráno 20.12.1990 niektorá z hlavných televíznych staníc (ABC alebo NBC) prenášala priamu reportáž z nemocnice v Paname. Na chodbe nemocnice na zemi boli poukladaní màtvi, alebo ťažko ranení civilisti, pretože nemocničné izby boli už plné. Asi o 10 hodín neskoršie v televízii o màtvych už nebolo nič, ale ukazovali ako ¾udia v Paname tancujú od radosti na uliciach, že sa zbavili zlého diktátora. V televízii sa o invázii väčšinou hovorilo z taktického vojenského h¾adiska, aká bola efektívna, či operácie idú dobre, alebo horšie. Oznamovala sa smrť každého padlého amerického vojaka a že zomierali stovky civilných osôb o tom sa nehovorilo, a je možné, že by to zaujímalo len málo ¾udí.
Medzinárodná komunita odsúdila inváziu do Panamy. Všetky medzinárodné zákony a zmluvy hovoria, že invázia bola ilegálna. Hlasovaním 20-1 (USA boli proti) Organizácia amerických štátov (OAS) vydala rezolúciu, kde hlboko odsúdila inváziu USA do Panamy a nazvala americkú akciu ako porušenie práva Panamského ¾udu na sebaurčenie (New York 23.12.1989). Valné zhromaždenie OSN dòa 29.12.1989 ve¾kou väčšinou hlasov prijalo rezolúciu silno odsudzujúcu americkú inváziu do Panamy ako porušenie medzinárodných zákonov (75 za, 20 proti, 40 sa zdržalo) a požadovalo ihneï stiahnutie vojenských síl USA z Panamy. Ako si pamätám z dokumentu Panama Deception (1993), správu z Valného zhromaždenia OSN odsudzujúcu americkú inváziu do Panamy odvysielala len jedna televízna stanica (CBS) zo 65 amerických televíznych staníc USA v svojich správach. Je to zaujímavý fakt, ktorý hovorí prinajmenšom o zvláštnosti a profesionalite amerického informačného systému. Rád by som vedel ako sa formulovalo nariadenie skoro pre všetky TV stanice v USA, neodvysielať túto ve¾mi dôležitú správu z OSN v krajine, ktorá sa hrdí svojou ústavne zaručenou slobodou tlače a prejavu. Taktiež by som rád vedel, ako došlo k tomu, že TV stanica CBS dokázala venovať tejto správe z OSN celých 10 sekúnd.
Začalo ma zaujímať prečo masmédiá v krajine so zaručenou slobodou slova a tlače skreslene informovali verejnosť. Ako bude popísané v ïalších kapitolách, na základe známych faktov súhlasím s autormi, že masmédiá slúžia tým ¾udom, ktorí majú moc.
Masmédiá patria tým istým ¾udom, ktorým patrí aj vláda, ktorá je hovorca a vykonávate¾ pokynov Koalícií globálnych investorov (KGI, bude popísané nižšie). Peniaze dominujú v politike, v masmédiách, v ¾udských právach a v celej súčasnej západnej a asi už aj východnej demokracii. Stupeò slobody, politické a morálne ohodnotenia, úroveò ¾udských práv, úroveò demokracie pre kohoko¾vek sú priamoúmerné množstvu peòazí, ktoré daná fyzická, alebo právnická osoba vlastní.
Slobodu tlače v USA vyjadril aj prípitok Johna Swintona v roku 1953, bývalého šéfa (Chief of Staff) najsolídnejších amerických novín New York Times, v Newyorskom tlačovom klube o nezávislej tlači (prebrané z knihy Lynne Meredith: Vultures in Eagle's Clothing [9]). Citujem: "V súčasnosti v Amerike neexistuje nezávislá tlač. Viete to vy, viem to aj ja. Ani jeden z Vás sa neopováži napísať svoj úprimný pravdivý názor, a ak napíšete, viete dopredu, že sa to neobjaví v tlači. Ja som týždenne platený za to, aby som môj úprimný názor nedával na papier. Vy ste tak isto platení za to isté, a každý z Vás, kto by bol tak hlúpy aby písal svoje úprimné názory, bol by na ulici a h¾adal si inú prácu. Ak by som ja dovolil, aby sa moje úprimné pravdivé názory objavili v novinách, tak by som do 24 hodín stratil zamestnanie. Úloha žurnalistu je zničiť pravdu; dokonale klamať; prekrúcať; byť prefíkaný; plaziť sa pred mamonom, a predať jeho krajinu a jeho rasu za jeho denný chlieb. Vy to viete a ja to viem. Řo je to za hlúposť pripíjať si na nezávislú tlač? My sme nástroje a vazali bohatých ¾udí za scénou. My sme poskakujúci Jankovia; oni ťahajú za struny a my tancujeme. Naše talenty, naše schopnosti a naše životy, to všetko vlastnia iní ¾udia. My sme intelektuálne prostitútky" (koniec citátu).
Rád by som vedel, či uvedený prípitok platí aj pre rok 1996.
Systém profesionálnej propagandy zahàòa aj mnohé štátne a súkromné organizácie rôzneho druhu, ktoré produkujú aj vyhlásenia na objednávku, ako bola napríklad aj správa publikovaná v novinách "Sme" (prevzatá z New York Times" z 3.5.1996: citujem: "Do spoločnosti najhorších svetových diktátorov sa dostal slovenský premiér Vladimír Mečiar, ktorého meno uzatvára rebríček desiatich najhorších nepriate¾ov tlače". Vydal to v New Yorku k Svetovému dòu slobody tlače (3.5.1996) Výbor na ochranu novinárov (CPJ).