V Columbia encyklopédii (5. vydanie, 1993) pod heslom Manuel Noriega sa dočítame: "Po zavraždení (amerického) vojenského námorníka v Paname, prezident USA George Bush nariadil vojakom ísť do Panamy a chytiť Noriegu". A pod heslom Panama sa píše: "V ten istý deò (15.5.1989) bol zabitý vojenský námorník USA Panamskými vojakmi. 20.12.1989 USA odpovedali operáciou "Operation Just Cause", zaútočili na mesto Panamu s kombinovanou vojenskou silou 25000 vojakov aby zbavili Noriegu moci". Z uvedeného pre verejnosť logicky vyplýva, že zabitie jedného amerického vojenského námorníka panamskými vojakmi v Paname malo za následok americkú vojenskú inváziu do Panamy.
O zabití amerického vojenského námorníka sú dve verzie, americká a panamská. Ani jedna verzia nebola nezávisle potvrdená. Pod¾a americkej verzie štyria americkí dôstojníci, neozbrojení a ktorí neboli v službe, sa vracali domov autom a stratili cestu. Záhadne prešli dve kontrolné stanovištia, ktoré im mali napovedať, že sú v zakázanej oblasti. Dostali sa autom až na panamské vojenské kontrolné stanovište, ktoré bolo pri hlavnom velite¾stve síl Panamskej obrany (PDF). Vojaci PDF namierili na Američanov zbrane, ktorí zo strachu naštartovali auto a pokračovali cez kontrolné stanovište, pričom vojaci PDF začali na nich strie¾ať. Jedného dôstojníka zabili a ïalšieho zranili.
Samozrejme vojaci PDF podali odlišnú verziu o nehode. Pod¾a ich výpovedí, americkí vojaci boli ozbrojení a začali strie¾ať prví, pričom zranili dvoch panamských civilistov a jedného vojaka (New York Times, 18.12.1989, Washington Post, 18.12.1989). Zaujímavé bolo, že zabitý americký námorník bol dôstojník americkej spravodajskej služby. Rád by som vedel, či zabitie jedného amerického námorníka bola plánovaná provokácia z americkej strany, alebo náhoda.
Pri uvedenej stre¾be bol nablízku americký vojenský námorný dôstojník aj so ženou a videli incident. Nieko¾ko vojakov PDF bolo tiež nablízku, o ktorých sa tvrdilo, že boli natoxikovaní. Vojaci PDF zastavili amerického dôstojníka so ženou a zobrali ich do ved¾ajšej budovy, kde ich oboch vypočúvali štyri hodiny. Pod¾a amerického oddelenia obrany počas výsluchu vojaci PDF bili amerického dôstojníka a sexuálne obťažovali jeho ženu.
Rozkazom prezidenta USA G. Busha sa začala vojenská operácia USA proti Paname krátko po polnoci z 19. na 20.12.1989. V Paname bolo 12000 amerických vojakov a Bush tam poslal ïalších 12000, takže celkove tam bolo okolo 24000 vojakov. Vojenské lietadlá USA bombardovali naraz 27 cie¾ov, medzi ktorými bolo velite¾stvo Noriegu El Chorillo, oblasť San Miguelito a časť mesta Colon. Počas prvých 14 hodín invázie bolo zhodených 417 bômb na hlavné mesto Panama City. USA vojaci prišli do Panamy so zoznamom osôb, väč-šinou ¾avicovo orientovaných, ktorých zadržiavali nieko¾ko mesiacov v táboroch bez obvinenia. 7000 osôb bolo uväznených, z ktorých mnoho je nezvestných. Hovorkyòa Bieleho domu, Marlin Fitzwater povedala reportérom o 1.40 po polnoci, pár hodín po začatí invázie, že bola nastolená nová Panamská vláda vedená Guillermo Endara a ihneï uznaná vládou USA.
Počas invázie bolo zabitých 26 amerických vojakov. Spojené Štáty oficiálne odhadli, že bolo zabitých niečo viac ako 200-300 panamských civilných osôb. Ale rôzne humanitné organizácie odhadujú počet zabitých civilných osôb okolo 1000-4000 (Christian Science Monitor, 27.12.1989). Panamskí predstavitelia udávali údaje okolo 7000 ¾udských životov. Predstavitelia Řerveného kríža odhadovali, že to bolo prinajmenšom 2000-3000 osôb a obvinili USA z utajovania masakru. Pretože panamskí vojaci sa po invázii preobliekli do civilných šiat, americkí vojaci strie¾ali po podozrivých civilistoch na ulici. Na videokazete [1, 8] sú ukázané letecké zábery, kde vidieť vybombardovanú časť mesta Panamy. Zábery ve¾mi pripomínali letecké zábery zničenej Varšavy na konci Druhej svetovej vojny v roku 1945. Samozrejme americkí vojaci mali za úlohu, aby oficiálny počet màtvych civilistov pri invázii bol čo najmenší. Preto uzavreli oblasti, kde bolo najviac màtvych, na štyri dni. Nemali tam prístup ani média a ani Řervený kríž. Americkí vojaci zvážali màtvych preč z ulíc bez toho aby ich identifikovali. Niektorí Panamčania tvrdili, že americkí vojaci spopolnili màtve telá priamo na ulici. Niektorí autori predpokladajú, že mnoho màtvych Panamčanov bolo pohádzaných do mora z amerických vojenských helikoptér. Na videokazete [8] sa dokumentuje odhalenie už stoviek, od detí po starcov, zabitých ¾udí vojakmi USA, ktorí boli do roku 1993 nájdení v 17 masových hroboch. Zaujímavé je, že v masmédiách už rok-dva stále počúvam a vidím zábery masových hrobov v bývalej Juhoslávii. Ale o masových hroboch v Paname nebola a ani nie je zmienka.