Marxizmus, socializmus, komunizmus a politické rozprávky o týchto pojmoch, alebo ako prebiehala kastrácia marxizmu

K napísaniu tohoto článku ma vyprovokoval chaos vo vyjadrovaní sa politikov, novinárov, diskusia okolo rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o komunizme, marxistická zmätočnosť „Modelu socializmu pre 21 storočie” z dielne Teoreticko-analytického pracoviska (TAP) KSŘM, ale aj ïalšie prejavy a skutočnosti v politickom, ekonomickom a vedeckom živote tohoto sveta.

Ak sa chceme odborne vyjadrovať na verejnosti, mali by sme dôsledne dodržiavať terminológiu a metodológiu tej ktorej vednej disciplíny.

Filozofia, politická ekonómia, ekonómia, sociológia, politológia, ideológia je šesť rozdielnych disciplín, každá so svojou metodológiou, terminológiou, ale aj poslaním. Kokteily, ktoré z nich namiešali politici v 20 storočí, spôsobili, že sa chováme ako opitý, neschopní rozumnej komunikácie. Chaos, ktorý zavládol, možno vyhovuje politikom, lebo môžu mať „vždy pravdu”, žia¾ neuvedomujú si, že tým spôsobujú chaos v myslení más a vedeckého frontu, a masy, ale aj vedci potom páchajú historické omyly a škody (sem treba zaradiť aj vojnové ťaženia, v súčasnosti i v minulosti odsudzovaný terorizmus, červené gardy a iné spoločenské neduhy). Osobne sem radím aj likvidáciu socializmu vo Východnej Európe.

Podrobnosti:

Všeobecne vo vedách sa používajú dve totálne protichodné metodológie.

A. Systémovo - sieťová metóda. Podstatou tejto metódy je h¾adanie jednotlivých problémov a ciest, ako ich odstraòovať. Z h¾adiska technickej praxe si ju môžeme predstaviť ako vodárenskú spoločnosť, ktorá spravuje vodovodné potrubie. Táto spoločnosť zisťuje jednotlivé poruchy a tieto následne odstraòuje buï jednotlivo alebo výmenou oce¾ového potrubia novým oce¾ovým potrubím. V spoločenskej formácii je to politický systém, ktorý spravuje danú spoločenskú formáciu, h¾adá v nej problémy a tieto jednotlivo alebo skupinovo (problémy rovnakého charakteru) odstraòuje (problematikou údržby spoločensko-ekonomickej formácie sa zaoberajú predovšetkým politológia a sociológia).

B. Metóda základnej bunky. Jej podstatou je h¾adanie spoločného koreòa pre rôznorodé problémy a cesty k jeho odstráneniu. Ak sa vrátime k vodovodnému potrubiu, tak predpokladajme, že vedec skonštatuje: „Väčšinu porúch na vodovodnom potrubí spôsobujú - hrdza, usádzanie vápnika, mangánu, železa na potrubí a tie a tie javy, ktorých spoločným menovate¾om je fakt, že potrubie je zhotovené z ocele”. Ak nás chce vedec zbaviť tejto skupiny porúch, navrhne, aby potrubie nebolo z ocele, ale povedzme z PVC, ktoré nebude hrdzavieť, nebude na svojom povrchu viazať mangán, vápnik a pod. Najnovšie takýto revolučný nápad pre okna (a možno aj kúpe¾ne a pod.) vypracovali v Austrálii, keï vyvinuli náter z nanomateriálov, ktorý neviaže na seba špinu ani baktérie. Zisťovanie znečistenia systémovo-sieťovou metódou a následné denno-denné umývanie a dezinfekcia sa stanú zbytočné. Toto však neznamená, že systémovo-sieťová metóda teda za 1. upratovanie všeobecne už nebude potrebné, za 2. okna a kúpe¾ne nebudú vykazovať nové doposia¾ nepoznané problémy.

Marx, keï skúmal spoločnosť, dospel z záveru, že tieto metódy platia aj pre skúmanie a odstraòovanie problémov vo vývoji spoločnosti a boli používané aj v minulosti bez toho, aby boli popisované. Problémy otrokárskej či feudálnej spoločnosti sa riešili systémovo-sieťovou metódou (v politickej rovine) až do chvíle, keï ¾udia v Holandsku a Anglicku neprišli na to, že väčšina problémov plynie z vlastníctva človeka človekom. Tak prišla na svet buržoázna revolúcia, ktorá odstránila základnú bunku problémov feudálnej spoločnosti, a to vlastníctvo človeka človekom. Treba dôrazne upozorniť, že buržoázna revolúcia to nie je krviprelievanie v Anglicku, ktoré v tejto súvislosti prebehlo. Buržoázna revolúcia je len a len zrušenie práva na vlastníctvo človeka človekom, a nie politická cesta, po ktorej k nemu došlo. ( V Rakúsko - Uhorskú bolo mnoho pokusov o podobnú revolúciu, ale až dekréty o zrušení nevo¾níctva a poddanstva podpísané priamo panovníkmi možno považovať za skutočné revolučné kroky. Nedošlo k výmene politického systému, len k výmene ekonomickej podstaty systému – zmene vlastníckych práv). Zmiešaním ekonomickej podstaty revolučného kroku s politickou formou, ktorú jej dali konkrétni ¾udia, vzniká nečitate¾ný konglomerát dvoch samostatných činnosti človeka, a cez neho podnety na nezmyselnú činnosť.

Marxizmus komunistický pohlavári a vedátori (pôvodný marxizmus a ani radoví komunisti s tým nemali nič spoločné) prezentovali ako konglomerát filozofie, politickej ekonómie a vedeckého komunizmu (politológie) - komunistický svätý triumvirát. Na prvý poh¾ad nevinná vedátorská hra znamená praktický prvý krok ku kastrácii marxistickej metodológie (ïalej len marxizmu). Ak chceme h¾adať „základnú bunku”, tak ju nemôžeme h¾adať v troch rôznych vedných disciplínách ale len v jednej. V Moskve boli tri vysoké školy a každá definovala inú základnú bunku socializmu a naviac všetky tri spoločne ju h¾adali v hlúpej vedeckej oblasti. Aký bol praktický význam tohoto zrovnoprávnenia základov marxizmu? Ochrana moci komunistických pohlavárov a vedátorov!!! (Ak je nedelite¾ná veda, nemôže byť delite¾ná ani prax, a tak socializmus - spoločenské vlastníctvo je neodmyslite¾ne späté s diktatúrou proletariátu, diktatúra s vedúcou úlohou strany a vedúca úloha strany je založená na demokratickom centralizme. Útok na ÚV je zároveò útokom na základy socialistickej spoločnosti.)

Ak chceme odhaliť túto pravdu, musíme pochopiť ïalšiu kastráciu marxizmu, ktorú komunistický vedátori uskutočnili. Socializmus prehlásili za prvú etapu budovania komunistickej beztriednej spoločnosti. Ak je spoločnosť beztriedna, potom nemá vlastné vnútorné protirečenie (vlastné triedy), len protirečenia zdedené (boj proti bývalým kapitalistom, kulakom a pod.) alebo vnášané zvonku (špióni, disidenti a pod.). Zároveò však to znamená, ak neexistujú vlastné vnútorné protirečenia, niet v tejto spoločnosti ani zápornej základnej bunky a teda ani miesta pre uplatnenie metódy základnej bunky - podstaty revolučného učenia Karola Marxa voči tejto spoločnosti!!! Aby túto kastráciu a impotentnosť „nového” marxizmu zahladili, vedátori naïalej h¾adajú „základnú bunku” socializmu a aj nachádzajú A. plánovitosť, B. kolektivizmus, C. spoločenské vlastníctvo. Nuž hej! ale toto sú bunky ako pozitíva a veda všeobecne a marxizmus konkrétne pozitívne bunky nezaujímajú, pretože tu niet čo vedecký riešiť, jedine ak ospevovať. Tak potom vznikla aj politická ekonómia socializmu ako „Óda na spoločenské vlastníctvo”, až kým títo vedátori si nepriznali, že to nikam nevedie, a tak uskutočnili poslednú kastráciu marxizmu, a to teoretickú a následne praktickú likvidáciu „spoločenského vlastníctva”, (teda kladnú základnú bunku – jediný to produkt politickej ekonómia K. Marxa) namiesto toho, aby si priznali 70 ročné blúdenie a klamanie o marxizme (obetovali svoje dieťa - socializmus, ktorý im prerástol cez ich obmedzené /vykastrované/ myslenie, aby si zachránili a upevnili svoje teplé miestečka v spoločnosti).

Řo je marxizmus?

Ak máme vychádzať z metodológie základnej bunky, tak je potrebné zrušiť „komunistický triumvirát”, definovať a objasniť základnú vednú disciplínu, na ktorej je marxizmus postavený. Poslaním marxizmu je h¾adanie cesty k sociálne spravodlivej (komunistickej) spoločnosti. Z toho jasne plynie, že k¾účovú úlohu tu musí hrať Marxová politická ekonómia (filozofia a politológia sú len pomocné vedné disciplíny), avšak znovu vzniká tu problém, čo to tá politická ekonómia je? Je to ekonómia? Nie! Predstava, že súčasná ekonómia môže priviesť ¾udstvo k sociálne spravodlivej spoločnosti, je podobná ilúzia ako predstava, že meteorológ môže ovplyvniť počasie. Pôvodná ekonómia (oikonómia) bola určená na rozumnú de¾bu produktov človeka v komunite. Ta dnešná sa tejto povinnosti totálne vyhýba a prenecháva vo¾nu ruku TRHu - živelnosti. Samotná ekonómia sa uspokojuje len s prognózovaním vývoja a podobne, ako meteorológ sa uspokojí s odporučeniami, aby si jej konzumenti zobrali dáždnik či slnečník.

Karol Marx pochopil, že rastúci ekonomický antagonizmus a z neho plynúce napätie (vrátane jeho riešenia silou) nie je možné takouto pasívnou vednou disciplínou (postavenou na systémovo sieťovej metóde) zastaviť, a preto sformoval politickú ekonómiu kapitalizmu, založenú na metóde základnej bunky, aby h¾adala cestu k obnoveniu pôvodného zmyslu oikonómie (cie¾avedomej ¾udskej činnosti), avšak teraz nie v rodovej komunite, ale v celosvetovom priestore. Tak ako sociálna spravodlivosť v rodovom zriadení bola samozrejmosťou, tak aj budúca celosvetová spoločnosť musí byť vybudovaná na takomto základe, a nie na okrádaní sa. TRH i keï podlieha zákonom nie je nič iné ako ekonomické bojové umenie, pri ktorom vyhráva silnejší či bezoh¾adnejší, a preto antagonizmus nemožno zastaviť politickými metódami.

Odsúdiť marxizmus a komunizmus znamená odsúdiť snahu človeka po rozumnom, ¾udskom a cie¾avedomom konaní v ekonomických vzťahoch medzi ¾uïmi. Zároveò toto odsúdenie znamená dať zelenú ešte výraznejšiemu prehlbovaniu priepasti (antagonizmu), o ktorej hovorí graf v prílohe.

Tento graf hovorí o narastaní antagonizmu medzi štátmi, ale podobný antagonizmus nám rastie aj v jednotlivých štátoch (vrátane tých najbohatších), a naviac aj medzi ¾uïmi a prírodou. Ak najvýraznejším produktom snahy ¾udí o riešenie či posilnenie tohoto antagonizmu je fyzické násilie, tak aj príroda proti nemu bojuje svojím spôsobom vo forme zvyšovania teploty, hurikánov, kyslých dažïov a pod.

Řlovek proti tomuto vývoju bojuje aj v politickej rovine, zakladaním rôznych spolkov a inštitúcii (OSN, Svetová banka, MMF, OECD, EÚ, Zelený, Charita, odpúšťanie dlhou a pod.), žia¾ ako ukazuje prax, ich vplyv rovnako ako pri silovom riešení je obrátený, ako je ich úmysel. Antagonizmus pod patronátom OSN (založenej na riešenie celosvetových problémov) narástol za 50 rokov o viac ako predtým rástol 150 rokov bez celosvetovej inštitúcie.

Prečo je tomu tak. Tieto snahy človeka riešia následky a neodstraòujú základnú (rakovinotvornú) bunku týchto problémov. Tak ako u rakoviny čim viac zdravých buniek telo vyprodukuje, tým viac potravy a sily získajú rakovinotvorné bunky, aby nakoniec spôsobili kolaps zdravého organizmu. O tomto je marxizmus.

O čom je socializmus?

Socializmus je sformovanie spoločensko – ekonomickej formácie, v ktorej bola základná bunka kapitalizmu (tak ako ju definoval K. Marx - súkromné vlastníctvo) odstránená a nahradená spoločenským vlastníctvom. Prečo navrhol K. Marx odstránenie súkromného vlastníctva? Cena produktu (TOVAR) ako podklad pre konečné delenie v spoločnosti sa v kapitalizme tvorí v útrobách súkromného vlastníctva po celom svete, a preto to nie je ani nemôže byť (aspoò na základe dnešného poznania) cie¾avedomá spoločenská činnosť (spoločnosť ako celok praktický nemá žiaden vplyv na de¾bu produkcie miliónov ¾udí skrytých za súkromným vlastníctvom kapitálu). Ide o živelnú činnosť, ekonomický boj človeka proti človeku, a nie konanie na základe najlepšieho vedomia a svedomia spoločnosti ako celku. Spoločenské vlastníctvo (bez podielové spoluvlastníctvo výrobných prostriedkov všetkých občanov a nie štátne) je absolútne objektívna ekonomická podstata pre rozumné delenie celospoločenskej produkcie pod¾a jej najlepšieho vedomia a svedomia. Ak boli problémy v socializme, tak tie neplynuli z tejto ekonomickej podstaty, ale z postojov politickej nadstavby (ekonomického a politického poznania) k tejto absolútne objektívnej podstate!!!

Tak ako základná pozitívna bunka kapitalistickej spoločnosti – „slobodný človek” nie je zodpovedná za zločiny páchané v kapitalizme, tak ani „spoločenské vlastníctvo” nenesie zodpovednosť za neprimerane dlhú diktatúru či neschopnosť a iné chyby a zločiny politickej moci. Skončime s nepreh¾adnými konglomerátmi politiky, ekonómie, ideológie atï. atï., pretože nakoniec budeme vešať kone za to, že z ich sediel jazdci strie¾ali na ¾udí. Socializmus napriek svojej absolútne objektívnej základni bol je a zatia¾ ostáva problémom ekonomickým (socialistická ekonómia /poznanie/ ako správca tejto podstaty nezvládala prístup k tejto podstate), tak ho riešme politickou ekonómiou socializmu (metódou základnej bunky, samozrejme zápornej a nie kladnej), a pokia¾ boli páchané zločiny v politickej rovine, tak ich riešme súdnymi procesmi voči konkrétnym vinníkom (systémovo sieťovou metódou).

S 99% istotou prehlasujem, že: Socializmus nie je komunizmom, ani jeho prvou fázou. Socializmus je len ïalšia spoločensko-ekonomická formácia na ceste ¾udstva medzi dvoma komunistickými spoločnosťami - prvobytno-pospolnou a komunistickou na celosvetovej úrovni (rovnako ¾udskou a spravodlivou). Socializmu preto bude potrebné odstrániť ïalším revolučným krokom, pretože má svoju vlastnú negatívnu základnú bunku, ktorú sme zatia¾ neodhalili. O tom či to bude posledná, alebo ich bude ešte nieko¾ko, zatia¾ je predčasné diskutovať. Možno už po ïalšom revolučnom kroku sa dopracujeme ku komunistickej a možno ich bude potrebné uskutočniť ešte ve¾a.

Nuž a komunizmus?

Vedecký povedané príde čas, keï naše poznanie bude schopné uskutočniť ve¾ký revolučný krok – NEGÁCIU NEGÁCIE. Otrokárska spoločnosť negovala prvobytno-pospolnú spoločnosť a položila základy triedne rozdelenej spoločnosti, v ktorej s rôznymi obmenami (vrátane socialistickej) žijeme doposia¾, pretože zatia¾ naše poznanie nedospelo k tomu, aby sme ju zlikvidovali v celosvetovom priestore. ¼udovo povedané, je to ideová predstava človeka o tom, že rozvojom svojho poznania (vedy) sa dopracuje k tomu, aby sa človek správal k človeku ako skutočný človek, a nie horšie ako zviera. (Lev ak sa nažerie, tak zbytky prenechá iným zvieratám, aby sa nasýtili, človek nie, ten svoje zbytky zničí alebo predá, aby sa priepasť medzi ním a chudobným ešte prehåbila.) Kvôli tomuto ideálu ¾udia vstupovali do komunistických strán, kvôli tomuto ideálu ¾udskosti umierali v boji s fašizmom. Tak ako veriacich kresťanov neviedli ku kynoženiu celých národov či upa¾ovaniu čarodejníc Kristus a kresťanská ideológia, ale konkrétni ¾udia (politici, kòazi a pod.) s túžbou po moci a bohatstve, rovnako je to aj s komunistickou ideológiou a komunistickými pohlavármi a vedátormi.

Komunistická ideológia a marxizmus si zaslúžia našu rehabilitáciu za kastráciu a očistenie od historického bahna, do ktorého ich zabalili politici, a nie naše opovrhovanie.

To¾ko vo¾né rozprávanie o tom, ako socializmus mohol vnímať aj radový občan, ak by ho neboli opíjali politickými kokteilmi. Pre porovnanie je dole uvedený citát z práce „Bedřich Engels - Zásady komunismu” z roku 1847, zo stránky www.sds.cz

V Michalovciach 1.2.2006, Andrej Sablič