Moskva Petrohrad
Rusko
sa vracia medzi rešpektované svetové mocnosti. Pomáha mu dynamika jeho
ekonomiky i rastúca vojenská sila. Stalo sa to v polovici mája. Na návštevu
Moskvy priletel americký minister zahraničných vecí Colin Powell, aby začal
zlepšovanie vzťahov Ruska a USA narušené americkou inváziou do Iraku. V ten
istý deò odštartovali zo základní pri Saratove strategické bombardéry
ruskej armády TU-95 a TU-160 a po šesťhodinovom lete odpálili dve strely s
plochou dráhou letu.
Zasiahli vopred stanovené ciele v Indickom oceáne. Keï týždeò potom priletel do Washingtonu ruský minister obrany Sergej Ivanov, americký Kongres povolil výskum malých jadrových zbraní, teda nukleárnych náloží pod päť kiloton TNT. Ide o zbrane, ktoré môžu efektívne ničiť sklady biologických a chemických zbraní ale tiež pomáhajú zakryť rozdiel medzi jadrovou a obmedzenou vojnou.
Takéto udalosti možno hodnotiť dvoma spôsobmi. Žijeme v čase, keï ani jedna ve¾moc neašpiruje na násilnú zmenu svetového politického systému. Sú tým vytvorené podmienky pre pevné základy mieru. Zároveò však neexistuje nijaká rovnováha síl medzi mocnosťami. Spojené štáty majú armádu rozmiestnenú po základniach v celom svete a svoju moc používajú pod¾a vlastných uvážení. Medzinárodné inštitúcie, ktoré majú presadzovať medzinárodné právo, sú v kríze. A tak rastú ich náklady na zbrojenie, aj kvalita zbraní.
V tejto situácii sa Rusko, ešte pred pätnástimi rokmi jedna z dvoch superve¾mocí, rozhodlo urýchliť reformu svojich ozbrojených síl. Generál Valerij Manilov, senátor Primorského kraja a jeden z autorov tejto reformy, v rozhovore s autorom článku charakterizoval východisko ako bolestné, ale cie¾avedomé rozhodnutie ruskej vládnucej elity, ktorá sa zriekla postavenia štátu, ktorý im chce diktovať. „Základom medzinárodných vzťahov musí byť vzájomné rešpektovanie záujmov všetkých štátov, nie diktát jednej alebo dvoch krajín.” Dalo by sa polemizovať, či je toto realistické východisko pre zahraničnú politiku, ide však o jasné želanie ukázať svetu, že Rusko sa vzdáva imperiálnej politiky. A ešte dôležitejšie je, že na tomto princípe sa vykonáva reforma ruských ozbrojených síl. Generál odmietol časté výroky niektorých politikov a novinárov, že reforma sa nepodarila a stagnuje.
Pod¾a jeho slov sú v jej základe tri hlavné úlohy:
V Rusku má profesionalizácia armády dva špeciálne aspekty. Predovšetkým je to znižovanie jej stavu. Nielen generál Manilov pokladá za ve¾ký úspech, že demobilizácia milióna sovietskych vojakov prebehla bez výrazných sociálnych a politických otrasov.
V súčasnom období reforma počíta s tým, že konečný početný stav ruskej armády bude 1,1 milióna vojakov, čo je okrem iného dané mimoriadnou dåžkou hraníc Ruskej federácie. Na porovnanie môžeme uviesť, že armáda Řínskej ¾udovej republiky má približne 2,5 milióna vojakov a armáda Spojených štátov 1,4 milióna. Nie je nezaujímavé, že Rusko ponúka profesionálnu službu vo svojej armáde aj občanom ostatných krajín bývalého Sovietskeho zväzu združených v Spoločenstve nezávislých štátov, za čo im ponúka ruské štátne občianstvo. Druhý aspekt profesionalizácie však znamená dať vojakom zodpovedajúci plat a ubytovanie. Pod¾a generála Manilova bude táto úloha ukončená v roku 2027.
Lenže ve¾korysé plány výstavby a modernizácie ruských ozbrojených síl sa nemôžu opierať len o politickú vô¾u. Aj keï prezident Putin, ale i najvyšší predstavitelia pravoslávnej cirkvi, nevynechajú jedinú príležitosť, aby zdôraznili potrebu silnej armády a zvýšili jej prestíž, k obrazu moderných ozbrojených síl mocností má ešte pomerne ïaleko. Dva predpoklady na splnenie politických predsavzatí tu sú: posilòujúca sa ekonomika a výkonný komplex vojenského priemyslu.
Nedávno RAND Co., jeden z najrenomovanejších a najväčších amerických politologických inštitútov, zverejnil štúdiu s príznačným názvom Bojové operácie vojenského letectva USA na ruskom teritóriu v najbližších pätnástich rokoch. V danom prípade nejde o úvahu nad dvoma tisícami cie¾ov v Rusku, ktoré boli vybrané v prípade jadrovej vojny a to vrátane Jamantu a Kosvinska na Strednom a Južnom Urale, kde sa dokončujú kryty pre vedenie a velenie Ruska. Táto štúdia prináša iné odôvodnenie, prečo by sa malo americké letectvo chystať na operácie v Rusku.
Analytici RAND predpokladajú, že rozklad ruskej spoločnosti bude pokračovať a je ve¾ká pravdepodobnosť, že v roku 2015 v Rusku nastane „fyzická alebo ekonomická izolácia rôznych častí krajiny” Rusko sa skrátka rozpadne. Potom by malo byť americké letectvo schopné zaistiť humanitárnu akciu, ktorá by bola schopná vzdorovať „politickému a sociálnemu úpadku Ruska”.
Obraz budúcnosti, ktorý ponúka oficiálna Moskva, však vyzerá inak, ako ho vykres¾uje RAND a ruskí komunisti. Napriek tomu, že v oblasti analýzy mnohých sociálnych, ale aj regionálnych problémov hovorí aj Kreme¾ takmer katastrofickým jazykom (to platí napríklad o demografickej kríze, kde i oficiálne údaje hovoria o tom, že do roku 2050 môže klesnúť počet obyvate¾ov Ruska takmer o jednu tretinu), v makroekonomických prognózach ostáva optimizmus. Pod¾a údajov, ktoré v máji použil Putin vo svojom výročnom prejave pred obidvoma komorami ruského parlamentu, by sa mal HDP Ruska za desať rokov zdvojnásobiť. Tento odhad nie je nereálny. V podstate predpokladá ročný nárast HDP najmenej o 7,2 percenta.
Po kolapse ekonomiky v roku 1998 sa Rusko spamätalo a na tento rok predpokladalo rast HDP o 5,4 percenta. No za posledné tri roky narástla ruská ekonomika o 20 percent, kapitálové investície o 30 percent, export vzrástol o 25 percent (strojárenský o 70 percent) a minulý rok prvýkrát za 50 rokov sa Rusko zaradilo medzi vývozcov obilia. Aj priebežný rast ruskej ekonomiky za posledný polrok predstavoval 7,1 percenta. V Rusku teraz prebieha diskusia, ako dosiahnuť zdvojnásobenie HDP za desať rokov, pričom sa ako dôkaz možnosti takejto dynamiky často uvádza príklad hospodárskych úspechov Říny.
Ku k¾účovým otázkam najbližšieho obdobia patria ceny ropy, ktorá zatia¾ tvorí základ ruského exportu. Dá sa predpokladať, že sa ceny barelu ropy udržia na 18 a 20 dolároch, čo zodpovedá i potrebám spomínanej dynamiky. Zahraniční investori pokladajú ruskú ropu za ve¾mi perspektívnu British Petroleum a Royal Dutch/Shell sa už rozhodli investovať do ropných polí v Rusku 17 miliárd, pripravuje sa ropovod do Říny, ve¾ký terminál na Sachaline pre Japonsko, ale aj pre USA, ropovod do Murmanska, plynovod pod Baltským morom do západnej Európy atï.
O stave vojensko-priemyselného komplexu Ruska najlepšie vypovedajú oficiálne plány a vývoz zbraní. V už spomínanom prejave pred poslancami a senátormi Putin uviedol, že Rusko čoskoro zavedie novú generáciu strategických zbraní, ktoré Rusku a jeho spojencom zabezpečia dlhodobú bezpečnosť. Nezverejnil nijaké detaily, nepoužil ani výraz „jadrové zbrane”.
Jediné, čo sa vie, je, že Rusko stavia na tzv. asymetrické stratégie. Tie predpokladajú výber postupov a zbraní, ktoré dosahujú podobné ciele ako protivník, ale s inými nákladmi. Tak napríklad americký program protiraketovej obrany by mal stáť 300 až 400 miliárd dolárov. Ruská odpoveï, zameraná predovšetkým na šrapnelové ničenie družíc, ktoré tvoria chrbticu tejto americkej stratégie, by mala byť získaná za takmer jednu stotinu tejto ceny.
Pod¾a údajov Štokholmského inštitútu pre výskum mieru obsadilo Rusko v posledných dvoch rokoch prvé miesto medzi vývozcami konvenčných zbraní a to s minuloročným podielom 36 percent zo všetkých svetových dodávate¾ov. Na svetovom trhu sa všeobecne uznáva, že kvalitou sa tieto zbrane prinajmenšom rovnajú americkým, ale sú približne o tretinu lacnejšie. Ruský komplex vojenského priemyslu prežil roky je¾cinovského chaosu predovšetkým vïaka mnohomiliardovým dodávkam do Říny.
I dnes patrí ruská armáda k najhoršie platiacim zákazníkom ruských výrobcov zbraní. V dovoze ruských zbraní stále dominuje Řína, ve¾ké dodávky smerujú aj do Indie. Práve India kúpila minulý rok v Rusku lietadlovú loï. No najviac sa Rusku darí predávať lietadlá konštruktérskej kancelárie Suchoj. Okrem Říny a Indie, ale aj Alžírska, sa pred nieko¾kými týždòami podarilo predať Su-27 do Malajzie za takmer miliardu dolárov. Svoj podiel na tomto obchode má i ťažko predvídate¾ná americká zahraničná politika voči moslimským krajinám nie je jasné, kedy by Washington mohol ako nátlak použiť embargo na dodávky náhradných dielov.
Rusko vytvára i špecifické podmienky na lepšie obchodovanie so zbraòami. Hovorí sa o prechode výrobcov na štandardy NATO, čo by mohlo ruským zbraniam sprístupniť i najnáročnejšie trhy. Od budúceho roka bude Rusko predávať zbrane členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorú tvorí okrem Ruska i Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan, dodávať zbrane za domáce ruské ceny.
Konkurenčný súboj o teritóriá dostáva však kurióznejšie podoby Rusko otvára leteckú základòu k Kirgizsku nieko¾ko kilometrov od fungujúcej leteckej základne USA.
Politické vedenie Ruska sa usiluje o to, aby susedia nevnímali rast vojenskej sily ako ohrozenie svojich záujmov. Na spoločnom cvičení Tichooceánskej a Řiernomorskej flotily v Indickom oceáne sa v máji zúčastnili indické vojenské lode. Na cvičení Baltskej a Severnej flotily v Baltskom mori sa koncom júna ako hosť prvýkrát zúčastnil aj prezident jednej z krajín NATO po¾ský prezident Alexander Kwasniewski. Minulý týždeò v Nórskom mori prebiehali prvýkrát spoločné manévre Ruska a Francúzka. Na pripravovanom mohutnom septembrovom výcviku na Ïalekom východe by sa mali zúčastniť pozorovatelia z USA, Kanady, Japonska, Říny i oboch kórejských štátov. Rusko prestáva byť vnímané ako expanzívny štát. Aj Rusko mení svoj poh¾ad na okolie. I keï napríklad rozširovanie NATO na východ pokladá stále za zbytočné, hovorí o rastúcej spolupráci a vzájomnej potrebe krajín NATO a Ruska.
Podobne hovorí o strategickom partnerstve so Spojenými štátmi, hoci v máji schválený rozpočet USA na budúci fiskálny rok ráta s vojenskými výdavkami vo výške 400,5 miliardy dolárov, z toho 70 miliárd na nákup nových zbraní. Svoje strategické partnerstvo s Řínou a Indiou však Rusko spája s víziou mnohopolárneho sveta, ktorý by nebol pod výhradnou nadvládou USA. Zatia¾ je to však želanie, pretože dnešná sila USA je bezkonkurenčná.
No na nebi mocností druhej ve¾kosti začína popri Říne blikať i hviezda Ruska.
Slovo č.30_31/2003, červenec 2003