Nebolo to z vypočítavosti, že sme sa ”odmlčali v čase, keï vrcholila iracká vojna; a iste nebola na vine toho ani ”sebakritika” nás, odporcov vojny, v dòoch, keï triumfovala vojnová mašinéria amerických agresorov a spolu s tým í brechot ich českých a slovenských pätolizačov a obdivovate¾ov. Príčina nášho mlčania bola tá istá ako už viac raz v minulosti - choroba, chudoba a bieda sveta. Tieto verné družky oddávna každého, kto sa nepredá, stoja ako Sudičky nad našim malým Bulletínkom a jedna z nich (či skôr všetky zrazu) jedného dòa zakončia jeho existenciu.
Tentoraz to teda ešte nebolo. A h¾a, ako sa nám oplatilo vynútené mlčanie! Po prvé, nazhromaždila sa nám hàba kvalitných, vysoko podnetných textov - môžeme si teraz dopriať pravé lukulské duchovné hody protichodných hodnotení. Po druhé, vyslovujeme sa k zásadným otázkam vojny a mieru v čase, keï nepriatelia oslavujú svoje (domnelé) víťazstvo a obyčajní ¾udia znepokojení vojnou si oddýchli v nádeji, že už sa to chvalabohu skončilo: nemusíme teda nič vysvet¾ovať, nič opakovať - hovoriac dnes to, čo bolo napísané pred viac ako štvrťrokom, zrazu ukazujeme, že nám ide o hlboké korene, nie o to, čo je na povrchu dòa a udalostí.
Vybrali sme teda nieko¾ko vyhranených diskusných príspevkov, ktoré sa dopåòajú/vylučujú, a zostavili z nich špeciálne číslo zamerané na vojnu - a celkom náhodne je to číslo ”jubilejné, maškrtka za odmenu. Všetkým prispievate¾om srdečne ïakujeme, i tým, ktorých príspevky si ponechávame nabudúce, aby ohník diskusie už nezhasil. Budeme pokračovať, a teraz si už môžeme dovoliť sústreïovať sa v diskusných prílohách na špeciálne vybrané otázky. Za ”vyčerpanú” samozrejme nepovažujeme ani tému tohoto zošitu, tzv. ”preventívnu vojnu; i o nej budeme hovoriť ešte nabudúce. Kolegom, ktorí nám posielajú svoje texty inde ”nepublikovate¾né, odkazujeme, že radi pomôžeme, vyjdeme v ústrety (veï na to sme tu) - len prosíme o trpezlivosť: nie len s oh¾adom na to, že naše možnosti sú obmedzené, ale hlavne preto, že sa chceme usilovať, aby sme diskusné názory predkladali v ten pravý moment, keï bude najkvalitnejšia oponentúra, a teda čo najviac kritiky a ohlasu.
Všetky diskusné materiály, ktoré nám došli, sú písané po česky. Mohli by sme ich preložiť do slovenčiny a tak demonštrovať dvojjazyčnosť. Aj keï odhliadnem od praktického zrete¾a, vidí sa mi to absurdné: takto užitá dvojjazyčnosť bola by dôkazom úbohosti a nie obzvláštneho bohatstva našej kultúry. Pripomínam preto zásadu, ktorú redakcia dodržiava od samého počiatku: rovnoprávnosť oboch našich jazykov sa prejavuje vždy v celku každého ročníka a nie v každom jednotlivom čísle. Absolútnu prevahu češtiny v tomto čísle vyrovnáme prekladmi z cudzích jazykov do slovenčiny v číslach budúcich. A toto slovenské ”na úvod v zošite ináč celkom česky písanom nech tu stojí ako symbol našej jednoty a našich zásad - ako aj toho, že nášho Slovenskočeska / Řeskoslovenska zničeného zločincami ”zamatu sa nikdy, nikdy nevzdáme; až do posledného dychu zostaneme mu verní.