Z toho čo som si prečítal o Řeskom sociálnom fóre považujem za najdôležitejší príspevok Ondřeja Slačáleka s jeho pracovným názvom „proč jsme sto let za opicemi” a to z dôvodu, že na tomto fóre a svojom diskusnom príspevku postavil na piedestál dòa pre ¾avicu i sociálne myslenie citát od Karla Kosíka ktorí znie: „ Socialistické hnutí je a musí být v krízi, protože se pohybuje uvnitř vládnoucího paradigmatu, déjinné vyčerpaného, sterilního, bezduchého, a chybí mu nejen odvaha, ale také imaginace k jeho překroucení a prolomení.”
Kdesi so čítal, že Achillovou pätou ¾udstva je jeho nevedomosť. Poslaním ¾avice je túto nevedomosť odstraòovať a h¾adať nové poznanie ktoré by krok za krokom alebo skokmi (revolúciami) posúvali ¾udstvo vpred v poznaní i konaní. Ak sa pozeráme na dnešnú ¾avicu tak taká ¾avica na Slovensku neexistuje a v Řeskej republike by som sem zaradil iba Stranu demokratického socializmu. Všetkým ostatným stranám neide o nové poznanie ale o podiel na moci, napriek tomu, že nemá pre takúto moc žiadne nové teoretické východiska a ponúkajú už historický opotrebené spoločenské formy.
Nepoznám poznanie z ktorého výrok Karla Kosíka vyplynul a nechcem ani polemizovať či sa stotožòovať s jeho výkladom od Ondřeja Slačáleka, ale pokúsim sa vysvetliť historické a ¾udské omyli ktoré k tomuto stavu viedli.
Svet vyzerá ináč ak sa naò pozeráme zo zeme a ináč ak sa naò pozeráme z nebies, ináč vyzerá z poh¾adu triedy ovládanej a ináč z poh¾adu triedy vládnucej. Likvidácia kapitalizmu a nástup socializmu neodstránil triedne rozdelenie spoločnosti, základne delenie spoločnosti na triedu vládnucu a ovládanú ostalo, len príslušnosť k triede vládnucej neplynula z vlastníctva kapitálu (výrobných prostriedkov) ale postavenia v ekonomickom riadení spoločnosti. Marx nikdy nepovedal, že beztriednu spoločnosť ¾udstvo dosiahne jedným jediným revolučným krokom, ale komunisti si to vysvetlili po svojom a prehlásili, že od chvíle keï sú oni pri moci spoločnosť je beztriedna. Až do tejto chvíle bolo komunistické hnutie naj¾avicovejšou politickou silou sveta, malo svoje teoretické východiska, ktoré mali (alebo takmer) vedecký charakter. Po prevzatí moci sa komunisti stali najsilnejšou organizovanou ochranou politickej moci (vládnucej triedy) na svete a tým aj najreakčnejšou (pravicovou) politickou silou. Toto neznamená, že najreakčnejšou silou v ¾udskom poznaní všeobecne, pretože v ekonomickej oblasti pokračovali pod¾a programu (socializmus = spoločenské vlastníctvo), ktorý im vypracoval K. Marx. Vzh¾adom na to, že prechodom do ríše moci si zlikvidovali spojenie s bázou z ktorej toto učenie vzniklo (ovládanou triedou) prestalo sa aj ich učenie (¾udské poznanie) rozvíjať až prišla chví¾a (koniec 80 rokov, v ŘSR r. 1988) keï sa historický vyčerpalo a tak ho vyhodili na smetisko dejín vrátane svojho vlastného decka - socializmu. Vizuálny pobyt najreakčnejšej politickej sily sveta na mieste ¾avicového lídra ¾udského poznania, zmiatol túto spoločnosť na 70 rokov a dodnes sa z toho nevie vysomáriť. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby ¾udské poznanie a teda aj ¾avica sa vrátila späť do roku 1917 a dôsledne oddelila to čo je marxistické (vedecké) a teda komunistické od toho čo je „komunistické” teda sformované na obranu politickej moci komunistov.
¼avica a s òou aj „celospoločenské poznanie o sebe” sa dnes nachádza v najhlbšej kríze za posledných 100 rokov. Liberalizmus ktorý v spoločenskom konaní dostal celosvetovo zelenú nie je nič iné ako rezignácia spoločenského ducha (človeka) a uznanie produktu primitívneho človeka - „TRH-u” za všemocného boha ktorému sa máme klaòať. Napriek jednoznačným štatistickým dôkazom, že TRH je otcom celosvetovej nespravodlivosti, biedy a terorizmu, ktorý nám naháòa strach, spoločnosť čoraz viac a viac pred ním ustupuje a „modli” sa k nemu namiesto toho aby h¾adala cesty ako ho odstrániť. Áno, existujú rôzne konferencie a fóra od národných po celosvetové na ktorých sa pár ¾udí vyspovedá, pomodli či predvedie v novom „spoločenskom šate”, ale v skutočnosti tým len problém znejasní a predåži agóniu v ktorej sa „spoločenské poznanie o sebe” nachádza. Ak Řeské sociálne fórum nechce byť takouto dymovou clonou potom by malo h¾adať cestu ako pomôcť pri obnove dôvery spoločenskému mysleniu vo vlastné sily a k h¾adaniu cesty na jeho aplikáciu do praxe. Jednou z ciest by mohla byť diskusia pripadne verejná podpora reálnej politickej sile či teoretickému produktu, ktorý sa dnes vymyká zo šedého priemeru celospoločenskej agónie „spoločenského poznania o sebe”.
Ako príklad uvediem málo vnímanú (alebo zámerne zaznávanú) „Stranu demokratického socializmu (ïalej SDS)”, ktorá za základ svojho programu považuje „budovanie socializmu v ŘSR medzi rokmi 1945-48”, teda celospoločenské (väčšinové) myslenie a konanie spoločnosti v danom období, nedeformované „komunistickou” ideológiou.
SDS je „politickou pannou” nedeformovanou (neskorumpovanou) ešte účasťou na politickej moci. Řo takto verejne diskutovať o jej programe prípadne i ceste ako ho realizovať tak, aby sa tento subjekt nenakazil politickou mocou a tým sa neodsúdil na „vedecké” živorenie, ako sa to stalo mnohým pred ním (kresťania, komunisti, „s¾úbili sme si lásku”, atï., atï.) a zároveò dokázal posotiť spoločnosť vpred do novej spoločensko - ekonomickej dimenzie?
Myslím si, že Řesi i Slováci majú na viac, ako byť len otrokmi celosvetovej skepsy a vedeckej pasivity. Naši dedovia a otcovia to dokazovali počnúc husitstvom cez roky 1848, 1945, 1968 atï. pravidelne, tak prestaòme driemať a začnime myslieť.
V Michalovciach 3. 10. 2004
Apropo, čo by mohla znamenať myšlienka „celospoločenské poznanie o sebe”, že by potrebu nového „komunistami” nedeformovaného „marxizmu” či inej novej vednej disciplíny ktorá by skúmala spoločnosť komplexne?