Opakujem sa, keï poviem, že ja odchovanec socialistickej propagandy a staníc ako Hlas Ameriky a Slobodná Európa som mal približne rovnaký názor ako časť (neviem ako ve¾ká) obyvate¾stva Řeskoslovenska, že Řeskoslovensko a ostatné krajiny komunistického bloku ve¾a zbroja a zarábajú na barbarskom predaji zbraní chudobným krajinám tohoto sveta, ktorými sa potom zabíjajú nevinní ¾udia. To dokazuje, že politický a ekonomický systém Řeskoslovenska a ostatných štátov bývalého komunistického bloku je nehumánny a barbarský. V tomto duchu často meditoval aj súčasný prezident Řeska V. Havel aj s jeho skupinou. Ako som sa neskôr presvedčil, boli to len všeobecné kecy a klamstvá kapitalistického informačného systému, ako súčasti KGI.
Zaujímavé porovnanie barbarského predaja zbraní do Iraku priniesli New York Times 18.7.1993, v článku J. Douglasa: Kto vyzbrojil Irak [21]. Řlánok zhàòa výsledky štúdia "Wisconsin Project on Arms Control" a analyzuje štáty a firmy, ktoré predávali zbrane a dôležité zbraòové komponenty pre výrobu raketových a atómových zbraní, Iraku. Boli to hlavne firmy Nemecké, Švajčiarske, Britské, Francúzke, Talianske a USA. Zaujímavé, že sú to štáty s najvyššou formou slobody a demokracie, a strážcovia dodržiavania ¾udských práv na svete. Talianska technológia dovo¾ovala Iraku extrahovať plutónium, Švajčiari dodali komponenty na jadrové zbrane. Nemecko dodalo zariadenie aby sa zvýšil dolet Sovietskych rakiet Scud, takže mohli zasiahnuť aj Izrael. Západné firmy dodávali dôležité časti výzbroje neverejne (že vraj vedeli najsť škulinky v zákonoch), naproti tomu ZSSR verejne predal rakety Scud Iraku.
Na obrázku č. 1., ktorý je urobený z údajov v článku [21], je ukázaných 12 štátov, ktoré najviac pomáhali vyzbrojiť Irak v jeho jadrovom a raketovom programe. Z obrázku vidieť, že najviac obchodov uzavrelo Nemecko (102), zhruba 3-krát viac ako ostatné krajiny. Ïalšie krajiny, ktoré nie sú zobrazené na obrázku a u ktorých počet obchodov s Irakom bol menší ako 3 je nasledovný: Egypt (2 obchody), Juhoslávia (2), Argentína (1), Řína (1), Grécko (1), Lichtenštajnsko (1), Nigéria (1), Po¾sko (1), Portugalsko (1), ZSSR (1), Španielsko (1) a Švédsko (1). Řlánok taktiež udáva relatívnu dôležitosť vojenských obchodov v percentách pre jednotlivé krajiny. Údaje sú vynesené na obrázku č. 2, podiel Nemecka je tiež najvyšší. Podiel ostatných krajín, ktoré nie sú na obrázku bol 2.5% alebo menší. Zaujímavé je, že predávajúce firmy často neboli výrobcovia a predávali inde zakúpené zbraòové komponenty.
Netreba hádam pripomínať, že pomáhať rozvíjať raketový a jadrový program t.j. zbraòové systémy hromadného ničenia v akomko¾vek štáte je čin vysoko nehumánny a barbarský.
Najzaujímavejšie na uvedených výsledkoch je, že z bývalých komunistických krajín sa uvedených obchodov malovýznamne zúčastnili len ZSSR a Po¾sko. ZSSR s 1 obchodom s relatívnou dôležitosťou 2% a Po¾sko taktiež s jedným obchodom s relatívnou dôležitosťou menej ako 1%. Z hrôzou zisťujem, že Řeskoslovensko tam ani nefiguruje.
