Prvá samozrejmá otázka je, aký bol dôvod vojenských intervencií USA?
V čase, keď dominancia Európskych vežmocí vo svete sa znižovala a významne klesla hlavne v dôsledku ekonomického zničenia Európy v Druhej svetovej vojne, USA začali dominovať v krajinách tretieho sveta. Podža zákonov o vožnom obchode hžadali lacné suroviny, lacnú pracovnú silu a výhodné podmienky pre obchodovanie. Pretože často kapitál cudzích korporácii prevyšoval kapitál vlastnej krajiny, cudzie korporácie mohli ovplyvňovať aj politiku krajiny. Odporcovia takejto politiky (od politických strán až po partizánov) boli hlavne žavicovo orientovaní a začali sa opierať o pomoc ZSSR alebo Číny. Samozrejme vojenská intervencia bola posledným nástrojom na usmernenie politického a ekonomického vývoja krajiny v prospech KGI. KGI potrebuje, aby vláda tej ktorej krajiny bola priatežská a dovolila operovať korporáciám KGI s čo najmenším obmedzením. Ako píše M. Parenti [6], KGI potrebuje:
V mene boja proti komunizmu KGI intervenovala za účelom získať ekonomickú a politickú kontrolu v mnohých krajinách. Boj proti komunizmu vyznieval dobre pri intervenciách, kde si KGI zaistili trh, cudziu prácu a suroviny, pričom vždy bojovali za slobodu, demokraciu a zákonnosť. Pričom, keď sa zoberú fakty, USA podporovali diktátorské režimy ako Anastasio Somoza v Nikarague, Fulgencio Batista na Kube, Rafael Trujillo v Dominikánskej Republike, atď.
Zaujímavé je, že USA intervencie pokračovali aj potom, keď boj proti komunizmu bol vyhratý a bývalý ZSSR nastúpil cestu kapitalizmu a demokracie. V roku 1989 USA intervenovali podporiť vládu na Filipínach, v Paname (1989), Perzskom zálive (1991), v Somálsku (1992) a na Haiti (1994).
KGI vedená USA používa všetky prostriedky od atentátov po manipuláciu volieb na dosiahnutie svojich ciežov. Podža vhodnosti, KGI bude podporovať vožby, mať dozor nad nimi, kúpiť si ich, zmanipulovať ich, alebo nedovoliť aby sa konali. CIA našla prokapitalistických kandidátov vo vožbách v Európe, Afrike, Latinskej Amerike, Juhovýchodnej Ázii a Blízkom východe.
Názory KGI po páde komunizmu charakterizuje napríklad generál Gray, ktorý napísal: "Ak chceme mať stabilitu v týchto oblastiach, mať vstup k ich surovinám, chrániť našich občanov v zahraničí, chrániť naše vitálne investície a zabrániť konfliktu, USA musia mať aktívnu vojenskú silu s možnosťou flexibilne odpovedať na všetky spektrá konfliktov na celom svete". V každom prípade USA sa budú snažiť aby vojenské intervencie boli odsúhlasené OSN a tým legitímne ako sa už stalo vo vojne v Perzskom zálive (1991), v Somálsku a na Haiti (1994).
Druhá otázka je: Ako je možné, že USA ako demokratická krajina podnikala protizákonné vojenské intervencie do mnohých krajín sveta a často s podporou väčšiny obyvatežstva?
Všeobecne sa uvádza, že jedna s podmienok aby Hitler mohol začať obsadzovať iné krajiny v Druhej svetovej vojne bola, že pomocou totalitného systému zahrňujúc masmédia dokázal ovplyvniť myslenie a konanie väčšinu žudí v Nemecku. Ďalej sa všeobecne uvádza, že totalitný systém bývalého Sovietskeho zväzu bol nebezpečný pre svet aj preto, že žudia v ZSSR boli tak spracovaní totalitárnym systémom, že v prípade intervencie ZSSR do cudzej krajiny, obyvatežstvo a rôzne inštitúcie nemajú možnosť byť proti.
Je zaujímavé, že bola to práve vzorová demokratická krajina USA, ktorá najviac intervenovala vojensky v nezávislých cudzích krajinách. Vzniká tu mnoho otázok: Ako je nožné, že USA ako vysokodemokratická krajina so všetkými dobre fungujúcimi demokratickými inštitúciami, so zaručenou slobodou slova, tlače a dodržiavaním žudských práv, podnikala protizákonné vojenské intervencie do mnohých krajín sveta a často s podporou väčšiny obyvatežstva? Je to vďaka profesionálne totalitárnemu systému v masmédiách, ktorý ovplyvňuje myslenie a chovanie žudí? Alebo, žeby celý systém bol profesionálne totalitárny?
Keď USA vojensky intervenujú v cudzej nezávislej krajine, musia nájsť dôvody:
Je zaujímavé, že ku všetkým vojenským intervenciám sa vždy dôvody našli a úspešne sa aplikovali. Samozrejme, bývalé štáty Varšavskej zmluvy boli vždy proti vojenským intervenciám USA, ale vo Svete sa to väčšinou bralo, ako len súčasť Studenej vojny.
V rokoch 1945-1989, v období Studenej vojny, bolo jednoduché v USA (a niekedy aj celému svetu) vysvetliť vojakom ako aj verejnosti prečo treba intervenovať. Bolo to obdobie, keď smerovanie politiky USA sa dialo na základe odborných podkladov, ako napríklad z roku 1954 návrh pre prezidenta USA Eisenhowera (prebrané z knihy [3]): "Čelíme nezmieritežnému nepriatežovi (myslí sa tým ZSSR a neskoršie Varšavská zmluva), ktorého netajený ciež je dominantné postavenie vo svete akýmikožvek prostriedkami a za akúkožvek cenu. Nepoznajú sa pravidlá takejto hry. Preto prijatežné normy žudských kontaktov sa tu nedajú akceptovať. Ak majú USA prežiť, dlhodobý americký koncept medzinárodných férových vzťahov sa musí znovu zvážiť".
Ďalšie úspešné všeobecné dôvody intervencií, ktoré platili a mnohé ešte platia doteraz sú nasledovné. Museli sme intervenovať v štáte lebo sa tam dostal k moci diktátor tyran, ktorý porušuje demokraciu a žudské práva, poprípade okupuje inú krajinu. Tyran má mnohé nežudské - nehumánne vlastnosti (pozri kapitolu o Paname). Až žijú v krajine Američania, tak ich životy sú v nebezpečenstve. Samozrejme mnohí by prijali aj pravdivé vysvetlenie, že účelom intervencie USA bolo udržať, alebo zvýšiť jej ekonomický a politický vplyv v danej krajine alebo oblasti.
Zaujímavé je, že USA neodsúdili a nevytiahli do boja, keď Izrael okupoval Libanon v roku 1982, alebo Turecko okupovalo Cyprus v roku 1974, ale USA odsúdilo agresiu a zasiahlo vojensky keď Irak okupoval Kuvajt.
V súčasnosti sa predpokladá, že úlohu a ciele priamej, alebo nepriamej vojenskej intervencie prevzali Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka ako moderné nástroje KGI. Tieto inštitúcie ako súčasť súčasného vývoja demokracie plnia rovnaký ciež, často mnohokrát účinnejšie a prijatežnejšie ako vojenské intervencie, ktoré sa už pomaly prežili [6, 16, 17].
Vysvetlenie dôvodov intervencie je jednoduchšie, pretože KGI má kontrolu nad masovými komunikačnými systémami. Začiatkom 50-tych rokov CIA vybudovala svetovú sieť vysielačov, vydavatežstiev novín a časopisov a získala pre svoje služby mnohých žurnalistov. Účel bol a je klamať verejnosť doma a v zahraničí, modulovať názor žudí v prospech KGI, kde profesionálne výmysly sa často publikujú v najsolídnejších časopisoch [19]. Celý systém televíznych staníc, novín a časopisov vlastnia vežké korporácie [20] KGI.
Tlač, filmy, televízne a rozhlasové vysielania modulované KGI dominujú vo svete. CIA v súčasnosti vlastní práva okolo 200 novín, časopisov, vysielačov a vydavatežstiev v krajinách celého sveta. Milióny správ, dokumentačných fotografií, komentárov, úvodníkov preložených do mnohých jazykov sú distribuované dezinformačnými agentúrami KGI. Toto všetko nám má nenápadne vnútiť filozofiu života, svetonázor, vzťah k humanite, k vzdelaniu, k pánom, k chudobe, pozitívny alebo negatívny vzťah k rôznym krajinám sveta a vzťah k intervencii.
Rád by som vedel kožko súkromných televíznych a rozhlasových staníc, týchto misionárov nového svetonázoru, rastúcich ako huby po daždi v krajinách Východnej Európy patrí do dezinformačných agentúr KGI? Je možné, že väčšina?
Aby sa zaručilo, že vlády priatežské KGI budú stabilne vládnuť, KGI okrem kontroly nad masmédiami disponuje širokou sieťou vojenských základní vo svete. V roku 1993 USA mali skoro 500 000 vojakov na 395-tich vojenských základniach a stovky menších vojenských zariadení v 35-tich cudzích krajinách. Zaujímavé je, že kde sú humanisti s vežkým H z bývalého Československa, ktorí stále omiežali prítomnosť vojsk ZSSR na území cudzích štátov, že proti vojenským základniam USA neprotestujú? Je možné, že mnohí humanisti s vežkým H boli a sú len neoddelitežnou súčasťou profesionálneho totalitárneho informačného systému KGI. Rád by som vedel načo USA potrebuje vo svete v cudzích krajinách viac ako 300 vojenských základní so skoro pol miliónom vojakov? A čo na to žudia v týchto cudzích krajinách? Tiež by som rád vedel, či úloha vojenských základní USA vo svete je obdobná vojenským základniam Rímskych légií v dobitých provinciách v čase Rímskeho impéria, alebo anglickým vojenským pevnostiam v kolóniách na prelome 18. a 19. storočia?
Podža knihy M. Parenti [6] USA od roku 1945 poskytli okolo 200 miliárd dolárov ako vojenskú pomoc na vycvičenie, vyzbrojenie a podporu viac než 2.3 milióna vojakov a tajných služieb v približne 80-tých krajinách. Účel tejto podpory nebol na zabránenie bezpečnosti z vonku, ale na ochranu vládnúcej oligarchie, na ochranu investícií multinárodných korporácií. Medzi príjemcami tejto pomoci boli niektoré z najväčších vojenských absolutistických vlád, krajiny ktoré mučili a zabíjali vlastných občanov za ich rozdielny politický názor od vládnúcej oligarchie. Sú to nasledujúce krajiny: Turecko, Zaire, Čad, Pakistan, Maroko, Indonézia, Honduras, Peru, Kolumbia, El Salvador, Haiti, Kuba (za vlády Batistu), Nikaragua (za vlády Somozu), Irán (za vlády Shaha), Filipíny (za vlády Marcosa) a Portugalsko (za vlády Salazara).
Podža "Center for Defense Information" (Informačné centrum obrany), USA v roku 1993 použili na zbrojenie 291 miliárd dolárov, druhé miesto obsadilo Japonsko s 40 miliardami, ďalšie poradie bolo Francúzsko 36, Vežká Británia 35, Nemecko 31, Rusko 29 a Čína 22 miliárd dolárov. USA použilo na zbrojenie väčšiu sumu peňazí ako ďalších 15 štátov spolu. Rád by som vedel, kde sú bojovníci s vežkým B, ktorí bojovali za zníženie zbrojenia v bývalom komunistickom bloku? Sú taktiež len súčasťou KGI?
Mnohé americké vojenské intervencie porušili žudské práva žudí v okupovaných krajinách. USA sa zatiaž neospravedlnili intervenovaným krajinám. Zaujímavé je, že ZSSR morálne a politicky odsúdil vlastnú intervenciu vojsk do Afganistanu, odsúdil taktiež intervenciu do Československa v roku 1968 ako nepodloženú a chybnú.