Samozrejme situácia v bývalom Řeskoslovensku bola iná ako v Paname, ale určité analógie tam boli. Inváziu popíšem len ve¾mi stručne, lebo je nám relatívne známa. V roku 1968 Komunistická strana a vláda vtedajšieho Řeskoslovenska sa začala snažiť robiť ideologickú a ekonomickú politiku nezávislú od štátov Sovietskeho bloku. Dòa 21.8.1968 vojská väčšiny štátov Varšavskej zmluvy vojensky podniklo inváziu do Řeskoslovenska (100000 vojakov, 2300 tankov a 700 lietadiel). Prakticky to znamenalo, že vojenské transporty, tanky a vojaci išli do priestoru rozmiestnenia. Vedúci československí predstavitelia boli odvezení do Moskvy, kde skoro všetci podpísali zmluvu o príslušnosti do Sovietskeho bloku. Reformy v Řeskoslovensku sa zrušili, mnoho ¾udí muselo prejsť do iného, menej významného zamestnania, niekto išiel aj do väzenia a totalitárny socialistický systém v Řeskoslovensku pokračoval. Pretože počet zabitých československých občanov počas invázie som nenašiel v literatúre, predpokladám, že ich bolo ve¾mi málo, okolo 10-50 [33]. Občania boli väčšinou zastrelení (niektorí náhodne) pri provokovaní vojakov.
Porovnaním invázie do Řeskoslovenska a invázie do Panamy som si uvedomil, že invázia do Řeskoslovenska bola relatívne mierumilovná vojenská akcia, ktorá splnila cie¾ pri najmenších ¾udských a materiálnych škodách. Vojská Varšavskej zmluvy nebombardovali po polnoci objekty v mestách, nezabili viac ako 1000 civilistov, nestrie¾ali po podozrivých ¾uïoch na uliciach, nevypa¾ovali obytné domy, nehádzali màtvych do masových hrobov, neuväznili 7 000 ¾udí bez súdu, nezničili domy pre 20 000 ¾udí, neinternovali ¾udí v záchytných táboroch bez súdu, atï.
Zaujímavé je porovnanie, čo sa píše v historickej literatúre o týchto dvoch inváziách.